Taxonómia EÚ v kocke. Koho sa týka a prečo je dôležitá?
Nový pojem, ktorý sa stále častejšie objavuje v médiách, je taxonómia EÚ. Je to užitočný nástroj pre firmy aj investorov, ktorým záleží na udržateľnosti ich podnikania.
V článku sa dozviete:
- Aké sú kritéria udržateľnosti podľa taxonómie EÚ?
- Pre ktoré firmy bude taxonómia záväzná od roku 2023?
- Aké benefity budú pre firmy plynúť z taxonómie?
Predstavte si investora, ktorý plánuje investovať do firmy, ale nemá jasno v tom ako je jej podnikanie v súlade s požiadavkami udržateľnosti Európskej únie. Ako kompas na orientáciu by mu mala poslúžiť taxonómia EÚ. Tento návod obsahuje súbor šiestich kritérií, ktoré jasne určujú, ktoré hospodárske činnosti sú skutočne udržateľné a teda prispievajú ku klimatickým cieľom Európskej Únie.
Tieto ciele definuje Európska zelená dohoda (European Green Deal), ktorá vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030 a dosiahnutie nulových emisií do roku 2050.
Pre lepšiu orientáciu sa zavedú aj nové povinnosti týkajúce sa zverejňovania nefinančných údajov pre spoločnosti, pôjde o takzvaný CSRD reporting. Vyžaduje to smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD). Firmy budú musieť okrem bežných účtovných údajov reportovať každoročne aj o tom, či je ich podnikanie udržateľné.
Povinnosti vyplývajúce z taxonómie budú pre firmy nabiehať postupne. Prvé už platia od začiatku tohto roka. Reálny dosah taxonómie na slovenské firmy začne byť aktuálny od 1. januára 2023.
Prečo sú nové pravidlá potrebné
Firmy v súčasnosti používajú viacero rôznych štandardov týkajúcich sa vykazovania informácií o ich udržateľnosti či “zelenosti”. Taxonómia zjednoduší, sprehľadní a zjednotí postup vykazovania informácií pre spoločnosti. Ak napríklad hlinikáreň bude viac recyklovať hliník, zavedie technológie na úsporu energie a nainštaluje na strechu závodu solárne kolektory, splní hneď niekoľko kritérií udržateľnosti.
Jasnými pravidlami by sa mal posilniť boj EÚ proti proti environmentálne klamlivým vyhláseniam (greenwashingu) niektorých firiem na trhu. Ide napríklad o prevenciu pred tým, aby si ropná firma nemohla uvádzať, že jej výrobky sú čiastočne zelené, pričom v realite sa vyrábajú z fosílnych zdrojov, ktorých ťažba i spracovanie škodia životnému prostrediu.
Zelené investície
Primárnym cieľom taxonómie je však nasmerovať súkromný kapitál do investícií, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy a k trvalo udržateľnej spoločnosti. Nejde pritom o malé financie.
Európa bude počas tohto desaťročia potrebovať asi 350 miliárd eur dodatočných investícií ročne, aby mohla splniť svoj cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030. Firma, ktorá podmienky taxonómie splní, má preto väčšiu šancu dostať sa k novým investíciám aj cez lacnejšie úvery, granty či eurofondy. To sa skôr či neskôr prejaví aj na jej trhovej valuácii.
Koho sa taxonómia bude týkať
Požiadavky EÚ na vykazovanie informácií o udržateľnosti sa rozšíria na všetky veľké spoločnosti a všetky firmy kótované na burze. Z dnešných 11 000 spoločností, ktoré podliehajú existujúcim požiadavkám, sa zvýši na takmer 50 000 firiem v EÚ.
Na Slovensku by pod nové povinnosti malo spadať okolo 650 spoločností prioritne z oblasti automobilového, chemického, energetického, papierenského a hutníckeho priemyslu.
Konkrétne pôjde napríklad o banky, poisťovne, investičné fondy. Nové pravidlá sa budú týkať aj štátnych či súkromných podnikov ako sú výrobcovia elektriny a tepla či veľké priemyselné podniky. Doteraz museli informácie o udržateľnosti poskytovať spoločnosti s viac ako 500 zamestnancami. Po novom sa má podávanie správ týkať aj firiem, ktoré majú viac ako 250 zamestnancov, obrat viac ako 20 miliónov alebo aktíva viac ako 40 miliónov eur. Na Slovensku by pod nové povinnosti malo spadať okolo 650 spoločností prioritne z oblasti automobilového, chemického, energetického, papierenského a hutníckeho priemyslu.
Taxonómia sa zatiaľ nebude týkať malých a stredných firiem, ktoré nie sú na burze. Úradníci z Bruselu však odporúčajú všetkým spoločnostiam, aby sa snažili čo najviac priblížiť novým pravidlám aspoň dobrovoľne. V budúcnosti môžu byť aj menšie firmy zvýhodnené pri žiadosti o úver na rozšírenie výroby, ak budú fungovať podľa udržateľných princípov.
Výhodnejšie financovanie
Firmy podľa nových kritérii môžu byť označené za trvalo udržateľné. Ide napríklad o geotermálne či solárne elektrárne. Niektoré spoločnosti budú spadať pod označenie prechodne udržateľné. Sem patria napríklad výrobcovia energie z plynu a jadra. Táto téma je však kontroverzná a má medzi krajinami EÚ odporcov. Európska komisia zatiaľ navrhuje zaradiť jadro a plyn medzi prechodne udržateľné zdroje energie.
Dôležité je, že „zelená vizitka“ bude pre firmy predpokladom na zisk peňazí od bánk, investičných fondov, eurofondov aj štátu. Momentálne vyhovuje kritériám taxonómie len jedno až päť percent investičných projektov.
Ak firma nebude považovaná za zelenú alebo aspoň prechodne udržateľnú, mohla by mať v budúcnosti problém s financovaním aj rozvojom.
Transparentná komunikácia
Rýchla orientácia v taxonómii a jej správna komunikácia môže firmám priniesť konkurenčnú výhodu. Pri nefinančných výkazoch bude dôležitá nielen ekologická udržateľnosť, ale aj ďalšie ukazovatele sociálnej zodpovednosti ako je rodová rozmanitosť, prevencia korupcie či dodržiavanie ľudských práv.
Pre firmy sa tak otvára priestor naplno prezentovať sociálne a environmentálne benefity svojho podnikania. A prostredníctvom profesionálne nastavenej marketingovej komunikácie efektívne komunikovať o súlade podnikania s taxonómiou EÚ a zároveň napĺňať svoje biznisové ciele.
