ESG podnikanie poskytne firmám výhody. Nielen finančné

  • Domov
  • Blog
  • ESG podnikanie poskytne firmám výhody. Nielen finančné
ESG podnikanie

ESG podnikanie poskytne firmám výhody. Nielen finančné

Trend investovania do ekologicky a spoločensky zodpovedných firiem (ESG) je viditeľný už niekoľko rokov. Keďže svet čoraz viac pociťuje dôsledky klimatických zmien a objavujú sa aj sociálne problémy spojené so zmenou klímy, je zrejmé, že nejde len o krátkodobý trend. 

V článku sa dozviete:

Popularitu ESG (Environmental, Social and Governance) fondov potvrdzujú dáta. Vo svete do nich tečú desiatky miliárd dolárov ročne. Napríklad v treťom kvartáli minulého roka natieklo do amerických ESG fondov 15,7 miliárd dolárov. Celkovo tam bolo uložených už 330 miliárd dolárov. Aj počty udržateľných fondov rastú. V tom istom štvrťroku ich v USA vzniklo 38, čo je najvyššie číslo za jeden kvartál.

Európa je v tomto druhu investovania ešte ďalej. Objem aktív v udržateľných fondoch vlani prekročil už tri bilióny dolárov, čo je až 88% z celkového globálneho objemu. Ekonómovia tvrdia, že ESG fondy sa už dostali, najmä v USA a v EÚ, z okraja záujmu investorov do mainstreamu.

S tlakom vlád na investície, ktoré by zmierňovali klimatické zmeny na Zemi, rastie aj záujem súkromných investorov o udržateľné podnikanie. Zástancovia tohto investovania argumentujú, že podniky, ktoré sa budú orientovať nielen na zvyšovanie zisku, ale aj na dobro spoločnosti a životné prostredie, sa časom stanú ziskovejšími a hodnotnejšími.

Nožnice výnosov sa roztvárajú

Bežný investor zvyčajne nechce mať len dobrý pocit, že jeho peniaze sú v zodpovednej firme, ale chce na nej aj zarobiť. Štatistiky v súčasnosti ukazujú, že akcie zodpovedných spoločností sa výkonnosťou od tých nezodpovedných či „špinavých“ firiem príliš neodlišujú.

Napríklad 13 ESG indexových fondov v USA, ktoré nasledujú široko diverzifikované akciové indexy zarábali vlani od 25,6 do 31,7%. Akciový index S&P 500 priniesol investorom výnosy 28.7%, upozorňuje spoločnosť Morningstar. Ak sa však pozrieme na ich viacročnú výkonnosť tak skoro všetky ESG indexové fondy porážajú výnosy indexu S&P 500.

Trend je taký, že nožnice medzi výnosmi z akcií „špinavých“ firiem a ESG spoločností sa rozvárajú v prospech tých zodpovednejších.

Lenže odborníci pripomínajú, že aj pri výnosoch ESG firiem sú isté riziká do budúcnosti. Ak budú kritéria ESG príliš prísne a nebudú prihliadať na finančné fundamenty firmy, tak aj ich akcie môžu zarábať menej ako ich „špinavší“ konkurenti.

Lacnejšie financovanie

Firmy, ktoré podnikajú podľa princípov ESG podnikania, by mali byť časom ziskovejšie ako tradičné firmy aj z iných dôvodov. Dokážu získať lacnejší kapitál na rozvoj. Banky v súčasnosti už radi financujú zelenšie a zodpovednejšie projekty. Sú ochotnejšie požičať s nižším úrokom takým firmám, ktoré vnímajú ako menej rizikové. Medzi nimi sú aj firmy s nálepkou ESG. Lacnejšie úvery preto budú pre zelené firmy konkurenčnou výhodou.

ESG fondy v číslach

Navyše, spoločensky zodpovedné firmy si dokážu lacnejšie požičať aj cez vlastné dlhopisy. Dokazuje to aj tzv. greenium, čo je rozdiel vo výnosoch medzi obyčajnými dlhopismi a tými zelenými, pri ktorých sa emitent zaväzuje investovať do aktivít v súlade s ESG. Tento rozdiel je  -2,7 bázických bodov, čo je pre firmy významný rozdiel, píše v komentári Adam Čelár, analytik KPMG.

Ak sa bude firma správať zodpovedne, minimalizuje tak riziko potenciálnych škôd, ktoré by mohli ohroziť jej obchodný model. Napríklad sa vyhne pokutám za znečisťovanie ovzdušia či drahým emisným povolenkám. Štúdie, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, naznačujú, že „nezodpovedné“ firmy bývajú častejšie vystavené krízam a riziku škôd. Stačí sa pozrieť na niektoré ťažobné firmy, ktoré spôsobili v minulosti ekologické nehody. Napríklad v roku 2010 sa prepadli akcie ťažobnej firmy BP po ropnej nehode v Mexickom zálive.

Greenwashing a iné riziká

Pri investovaní do ESG firiem si investori dávajú pozor aj na tzv. greenwashing. Firma sa vtedy prezentuje ako „zelená“, ale v skutočnosti jej činnosť životnému prostrediu škodí.

Napríklad k princípom zodpovedného podnikania sa hlásia aj firmy ako Total či BASF, ktoré nie sú na prvý pohľad veľmi zelené. Prvá sa venuje ťažbe ropy a druhá chémii. Obe však sú súčasťou niektorých ESG indexov. Tieto firmy preto nemusia praktizovať greenwashing.

solárne a veterné elektrárne
Dobrým príkladom ESG biznisu sú solárne a veterné elektrárne, ale iba ak má krajina na tento typ výroby elektriny vhodné podmienky. V prípade Slovenska sa stále viac skloňuje geotermálny potenciál, umožňujúci výstavbu geotermálnych zariadení na výrobu elektrickej energie. Projekty dvoch geotermálnych elektrární v okresoch Žiar nad Hronom a Prešov už ohlásila slovenská spoločnosť PW Energy.

Aj ťažiarske spoločnosti sa môžu stať ESG pozitívnymi. Mali by mať aspoň snahu zmeniť svoj neudržateľný biznis model. Napríklad znižovať emisie či vysádzať stromy ako vyváženie svojej činnosti. Aby sa firma vyhla obvineniu z greenwashingu potrebuje aj transparentnú a profesionálne vedenú marketingovú komunikáciu svojej činnosti. V tomto jej môžu pomôcť špecializované agentúry, s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti komunikácie priemyslu a zelených tém.

Ku greenwashingu dochádza aj preto, lebo metodika skórovania ESG firiem je ešte len vo vývoji. Napríklad investičná firma Amundi si vyberá akcie do ESG fondov podľa určitých filtrov. Tie sa robia formou dotazníkov medzi firmami cez nezávislú neziskovú spoločnosť. Úlohu pri výbere spoločnosti hrá aj takzvaný carbon budget, teda rozpočet na znižovanie emisií. Zodpovedná firma by mala poskytovať investorom dáta ako a koľko prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny.

Ďalšia výhrada voči ESG firmám je, že rastú len vďaka výraznej podpore vlád. Štáty podporujú ESG podnikanie legislatívou, ktorá je priateľská k životnému prostrediu, prípadne reguláciou „špinavých“ firiem. EÚ nedávno vydala taxonómiu, ktorá vysvetľuje investorom aké kritéria udržateľnosti si majú na firmách všímať predtým ako do nich vložia peniaze. Kritici tvrdia, že čo je podporované štátom nemusí byť často konkurencieschopné na trhu. Ak dotácie pre zelené firmy skončia, môžu sa aj ich výnosy scvrkávať.

Mýty o ESG

Okolo ESG firiem sa niekedy vytvára mýtus, že sú zelené, a preto investovanie do nich sa vždy vyplatí. To nie je celkom pravda. Financial Times upozorňujú, že ESG investovanie môže byť tiež rizikové a menej výnosné ako to vykresľujú jeho propagátori. Netreba preto prepadnúť úplne udržateľnému ošiaľu a vedieť investície diverzifikovať. Podobne aj firmy majú myslieť nielen na ESG kritéria, ale aj na ziskovosť svojho biznis modelu.

To, že zodpovedné investovanie sa nekončí pri zelených fondoch si myslí aj Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company. Podľa neho má pri investíciách  prevládnuť rozum a nie emócie, píše v komentári pre Hospodárske noviny.

Aj naša spoločnosť investuje do zelených firiem, či už v segmente odpadového hospodárstva alebo využitia odpadu na výrobu bioplynu. Zelené investície nám dávajú investičný zmysel. Ale iba vtedy, ak pri investičnom rozhodovaní nedominuje emócia a na slovo „zodpovednosť“ sa pozeráme zo správneho uhla,”

Martin Šmigura, WOOD & Company

Podobný názor majú aj iní odborníci na investovanie. „ESG skóring je len jedna črepinka z celkovej valuácie firmy. Ak je firma drahá, veľmi zadlžená a málo profitabilná, tak je to zlá investícia, hoci môže byť zelená ako chce,“ vysvetľuje pre TREND Petr Šimčák, riaditeľ investícií Amundi Asset Managementu.

Investovanie do ESG fondov je zatiaľ zaujímavé najmä pre inštitucionálnych investorov. Medzi túto skupinu sa radia aj skúsenejší a bonitnejší investori, ktorí cítia, že na ESG trende môžu zarobiť viac ako na tradičných firmách.

Skôr či neskôr tieto fondy pritiahnú aj retailových investorov. Na Slovensku aj v Česku je ESG investovanie ešte v plienkach. Ťahajú ho dopredu najmä zahraničné matky domácich bánk ako Erste, UniCredit, Intesa Sanpaolo či KBC.