Green Deal prežije aj konflikt na Ukrajine. Výrazne sa modifikuje a zrýchli

  • Domov
  • Blog
  • Green Deal prežije aj konflikt na Ukrajine. Výrazne sa modifikuje a zrýchli
Konflikt na Ukrajine a Greendeal

Green Deal prežije aj konflikt na Ukrajine. Výrazne sa modifikuje a zrýchli

Znižovanie závislosti EÚ od ruských zdrojov energie sa urýchli. Plán REPowerEU počíta s tým, že investície potečú najmä do obnoviteľných zdrojov a do energetickej efektivity.

V článku sa dozviete:

Vojenský konflikt Ruska a Ukrajiny, ktorý trvá už viac ako mesiac, mnohých prekvapil. Prvotný šok z agresie nahradilo horúčkovité hľadanie riešení ako sa odstrihnúť od energetickej závislosti Európy na Rusku. Nebude to jednoduché ani rýchle, ale nutné. Nové riešenia ovplyvnia aj európske plány na budovanie udržateľnej ekonomiky, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody (Green Dealu).  

Jeho súčasťou je útlm výroby elektriny z uhlia a výrazne obmedzenie spaľovanie plynu na jej výrobu. Jadrová energetika spolu s plynom mali byť len dočasne udržateľné zdroje energie. Takto to plánovala Európska komisia v takzvanej taxonómii, čo je návod pre firmy ako podnikať udržateľne. 

Fosílne zdroje energie by mali byť postupne nahradené obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE) ako sú vodné, veterné či geotermálne elektrárne. Green Deal počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030. V dnešnej realite sú tieto ciele aj horizont výrazne ohrozené. 

Hoci niektorí analytici tvrdia, že Green Deal je mŕtvy, nie je to celkom tak. Zelený plán možno len neprežije v súčasnej podobe. „Zelená dohoda nie je mŕtva. Naopak. Zasluhuje si ešte viac pozornosti,“ tvrdí v komentári Daniel Rabina, zakladateľ komunikačnej agentúry GreenTalk.

Dočasné riešenia

Náhrada ropy a plynu, ktoré sa dovážajú do Európy najmä z Ruska, bude teraz kľúčová. Otázka znie, či a ako rýchlo sa dajú nahradiť? EÚ sa musí v tejto napätej situácii sústrediť na krátkodobé riešenia, ale nemala by zabúdať aj na tie dlhodobejšie.

V prípade zastavenia dodávok ruského plynu, ktorý tvorí až 42% spotreby v EÚ, by sa dalo využiť dočasné riešenie jeho dovozu z iných krajín. Skvapalnený plyn (LNG) sa už dováža z USA či z Kataru. Ide len o dočasné odklonenie jeho exportu z Ázie do Európy. Preto je skvapalnený plyn síce užitočným núdzovým opatrením, ale nie je udržateľnou náhradou stabilných dodávok cez pozemné plynovody z Ruska. 

Navyše, LNG naráža na nedostatočnú kapacitu prečerpávacích terminálov v Európe. Nehovoriac už o jeho uhlíkovej stope cez prepravu „špinavými“ tankermi. Napokon treba spomenúť, že tento plyn je drahší ako ruský. Jeho import by zvýšil náklady firmám, ktoré by si jeho cenu premietli do výrobkov. Drahšie produkty by pocítili aj domácnosti. Zrýchľujúca sa inflácia by nabrala novú silu.

Zemný plyn prúdi do Európy aj z Nórska či Alžírska, ale opäť platí, že nedokáže nahradiť úplne ruský plyn. Sieť plynovodov nie je navrhnutá tak, aby zásobovala strednú a východnú Európu zo západu. Štáty ako Slovensko a Česko sú pri plyne a rope výrazne závislé na Rusku.

Viac než štvrtina dovozu ropy do EÚ prúdi tiež z Ruska. Rýchla náhrada z iných zdrojov pri tejto komodite nie možná. Opäť je to kvôli nedostatku naťahaných ropovodov zo západu na východ.

Oživenie uhlia a jadra

Pri výrobe elektriny môže Európa najjednoduchšie nahradiť plyn uhlím. Lenže jeho ťažba v EÚ je už roky v útlme. S návratom uhlia na energetickú scénu nepočíta ani Green Deal.  Obnoviť už uzavreté uhoľné bane by výrazne skomplikovalo znižovanie emisií v európskej ekonomike. 

Európa má ešte v zálohe posilnenie jadrovej energetiky. Znova naštartovať jadrové elektrárne v Nemecku však nie je lacné ani rýchle riešenie. Na Slovensku sme navyše pri atómových elektrárňach závislí od jadrového paliva z Ruska. 

Existuje síce alternatíva aj od americkej firmy Westinghouse, ale odborníci tvrdia, že toto palivo ešte nie je úplne spoľahlivé. Odstrihnutie sa od ruského jadrového paliva by preto trvalo roky. Na rýchlu geografickú diverzifikáciu zdrojov nám toto riešenie nepomôže.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Layen plánuje znížiť závislosť EÚ na ruskom plyne

Výhľady do budúcnosti

Ukrajinsko-ruský vojnový konflikt  zosilní tlak na väčšiu energetickú sebestačnosť starého kontinentu. Súčasťou tohto bude dôraz na posilnenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a odklon od spaľovania fosílnych palív. 

„Musíme sa zbaviť závislosti na ruskom plyne, rope a uhlí,“ povedala na začiatku marca šéfka Európskej komisie Ursula von der Layen.

Po jej vyhlásení Európska komisia ohlásila plán s názvom REPowerEU. Ten by mal znížiť závislosť Európy na ruskom plyne o dve tretiny do konca tohto roka a úplne ho vylúčiť do roku 2030.

Nasledovala spoločná deklarácia lídrov EÚ z Versailles, kde vymenovali aj konkrétne kroky ako sa zbaviť energetickej závislosti na Rusku. Okrem diverzifikácie dodávateľov, bude posilnená prepojenosť energetickej siete v EÚ a podporí sa výroba energie z vodíka.

Aj Medzinárodná energetická agentúra vydala čerstvý návod na to, ako sa je možné do roku 2030 zbaviť ruského plynu. Medzi 10 odporúčaniami sú, okrem alternatívnych dodávateľov a zvýšenia výroby elektriny z OZE, aj úspory energie cez efektívnosť jej spotreby. Tá sa dá dosiahnuť aj podporou obnovy budov a smart riešení vo výrobe až po umelú inteligenciu v riadení energetickej siete.

Zmena energetického mixu

Podľa niektorých odborníkov na energetiku je jediným riešením zmena energetického mixu. Prechod na lokálne OZE by do budúcnosti mal uchrániť Európu pred podobnými energetickými krízami akým čelí teraz. Podobne to vníma aj Ursula von der Layen, ktorá vyzdvihla nutnosť znovuposilniť EÚ a to masívnými investíciami do obnoviteľných zdrojov ako sú solárne, veterné aj vodíkové.

Nie všetky alternatívne zdroje k fosílnym palivám sú využívané podľa ich potenciálu. „Smutným príkladom je aj Slovensko, ktoré má významný potenciál na využitie geotermálnej energie na vykurovanie domácností a firiem, no časová náročnosť vybavenia potrebných povolení namiesto motivácie investorov skôr odrádza,“ dodáva Rabina.  

Green Deal tiež počíta s investíciami do udržateľnejšej dopravy (podpora elektromobility), energeticky efektívnejších riešení pre budovy, ale aj s podporou zachytávania emisií. To všetko by malo smerovať k dosiahnutiu klimatickej neutrality ekonomiky do roku 2050.

Graf: Energetický mix v EÚ v roku 2020

Greendeal a energeticky mix EU

Opatrenie, pri ktorom nehrá vojna na Ukrajine významný vplyv

Súčasťou energetického mixu v EÚ je už dnes energia z odpadu. V záujme Európy by preto malo byť aj posilnenie efektívnosti odpadového hospodárstva a využívanie cirkulárnej ekonomiky. Energetické využitie odpadu v ZEVO (zariadenie na energetické využívanie odpadu) by nemalo byť závislé na krízach, ktoré vzniknú z vojnových konfliktov. 

To, že získavanie energie z odpadu bude mať veľkú úlohu pri dekarbonizácii ekonomiky a priemyslu aj pri zmiernení klimatickej zmeny, ukázala nedávna štúdia spoločnosti Prognos.

Analytici v nej definovali cestovnú mapu pre sektor odpadového hospodárstva smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. 

V troch scenároch namodelovali koľko CO2 by sa ušetrilo, ak by sa menej odpadu skládkovalo, viac recyklovalo a energeticky upravovalo. Pri najoptimistickejšom scenári nakladania s odpadmi je možné zabrániť vzniku až 283 miliónom ton CO2. Toto množstvo ušetrených emisií stojí za zváženie zmeny uvažovania o nakladaní s odpadom. 

Bez ohľadu na to ako dlho bude vojna na Ukrajine trvať, bude Európa musieť výrazne zmeniť svoj energetický mix a pridať efektívnosť. Víťazom budú obnoviteľné zdroje a porazeným fosílne palivá.