

Produkcia odpadu vo väčšine krajín Európskej únie stúpa. Čím viac odpadu vytvoríme, tým viac ho musíme spracovať. Napriek tomu len osem krajín v únii zaznamenalo nárast emisií z odpadu. Slovensko patrí k nim. Môže za to najmä skládkovanie. Dobrou správou je, že vďaka zvýšeniu miery recyklácie o viac než 110 % a energetického zhodnocovania o vyše 120 % sme za 10 rokov znížili environmentálnu záťaž spôsobenú skládkami. Oproti európskemu priemeru však stále tvoríme o tretinu viac emisií na tonu odpadu. Pri analýze sme využili najaktuálnejšie údaje Eurostatu a zmapovali vývoj tvorby a spracovania odpadu v krajinách EÚ27 v rokoch 2010 až 2020.
Produkcia odpadu od roku 2010 rástla vo väčšine krajín EÚ27. Na Slovensku išlo o nárast o necelých 17 % na 7,8 mil. ton. Započítané sú komunálny odpad z domácností a firiem, priemyselný odpad, chemický a zdravotnícky odpad, odpad živočíšneho a rastlinného pôvodu a ostatné druhy odpadov s výnimkou veľkého minerálneho odpadu, ktorý vzniká pri stavbách a demoláciách.
Z krajín V4 klesla tvorba odpadu len v Maďarsku, a to o takmer 12 %. V absolútnych číslach si najhoršie z V4 viedlo Poľsko. V porovnaní s rokom 2010 navýšilo produkciu odpadu o 6,8 mil. ton, kým Česká republika o 3,1 mil. ton a Slovensko o 1,1 mil. ton. Spolu krajiny EÚ27 vyprodukovali o 16,5 mil. ton odpadu viac.
Podľa regiónu sa líši spôsob spracovania odpadu a tým aj vznikajúca uhlíková stopa, ktorá je výsledkom rozkladných procesov najmä uhlíkatých zložiek odpadu. Spôsob nakladania s odpadom tak výrazne prehovára do štruktúry a množstva vypúšťaných skleníkových plynov.
Najväčší podiel na odpadových emisiách, vyše 70 %, má likvidácia tuhého odpadu skládkovaním. Menšiu časť environmentálnej záťaže tvoria odpadové vody (< 20 %), biologické spracovanie (< 6 %) a spaľovanie1 (< 4 %).
V roku 2020 vzniklo v Európskej únii 112 mil. ton odpadových emisií, čo je o takmer 18 % menej ako v roku 2010. Na Slovensku je situácia s odpadovými emisiami menej priaznivá. V roku 2020 sme pri spracovaní odpadu vyprodukovali 1,68 mil. ton skleníkových plynov. Oproti roku 2010 (1,57 mil. ton) tak ide o nárast 7 %.
V tomto ohľade sme piatou najhoršou krajinou EÚ27 a patríme medzi osem krajín, ktoré v sledovanom období zaznamenali v produkcii emisií nárast. Vyšší percentuálny nárast mali len Írsko (+70 %), Malta (+42 %), Česká republika (+15 %) a Cyprus (+14 %).
Poznámka 1) Dáta v Eurostate sú vykazované podľa metodiky European Environment Agency. Spaľovaním sa rozumie len spaľovanie odpadu bez využitia energie. Pokiaľ dochádza k energetickému zhodnocovaniu odpadu (napr. cielená výroba elektrickej energie alebo vykurovacieho tepla), odpad sa považuje za energeticky hodnotnú surovinu (palivo). Emisie z takéhoto typu spracovania sú preto klasifikované a monitorované v kategórii Energie a nie sú vykazované ako odpadové emisie.
Skládkovanie dominuje množstvu emitovaných skleníkových plynov z dôvodu vysokého obsahu škodlivého metánu. Metán má 25-násobne výraznejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý. V skládkovom plyne (tzv. LFG z angl. Landfill Gas) má práve metán najväčšie zastúpenie spomedzi sledovaných skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka). Naopak, pri spaľovaní a energetickom využívaní odpadu sa zamedzuje uvoľňovaniu metánu do ovzdušia a vzniká prednostne oxid uhličitý.
Krajiny, ktoré skládkujú menej ako 10 % vygenerovaného odpadu, sa preto dlhodobo zaraďujú k najmenším producentom odpadových emisií2 na tonu spracovaného odpadu. Patria sem napr. Dánsko (podiel skládkovania 1,2 %), Holandsko (1,8 %), Rakúsko (7,5 %) alebo Nemecko (8,1 %). Jedná sa o krajiny s vysokou mierou recyklácie a kapacitou zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Všetky tieto krajiny vyprodukovali v roku 2020 na tonu spracovaného odpadu menej ako 160 kg odpadových emisií vyjadrených cez ekvivalent oxidu uhličitého. Naopak, krajiny s podielom skládkovania nad 20 %, generujú na tonu odpadu aj viac než dvojnásobné množstvo odpadových emisií.
Nelichotivými lídrami v intenzite skládkovania sú Malta (59,1 %; 399 kg CO2ekv/t), Rumunsko (47,7 %; 342 kg CO2ekv/t) a Cyprus (45,4 %; 759 kg CO2ekv/t). Pri vyššej miere skládkovania rozhoduje o výslednej environmentálnej záťaži najmä zastúpenie komunálneho odpadu a úroveň triedenia.
Poznámka 2) Odpadové emisie zahŕňajú emisie skleníkových plynov, ktoré členské štáty únie vykazujú v kategórii Odpadové hospodárstvo. Patria sem emisie z likvidácie tuhého odpadu skládkovaním, čistenia a vypúšťania odpadových vôd, biologického spracovania a spaľovania bez využitia energie. Emisie vzniknuté pri energetickom využití odpadu sú vykazované v sektore Energie. Po započítaní týchto emisií by celkové množstvo vyprodukovaných emisií pri spracovaní odpadu vzrástlo. Na základe vyššie uvedenej analýzy zloženia skládkového plynu ale možno s istotou povedať, že odpad na skládke vyprodukuje násobne vyššie množstvo emisií CO2ekv ako spaľovaný alebo energeticky zhodnotený odpad.
Z dát vyplýva, že k znižovaniu environmentálnej záťaže spracovania odpadu prispieva eliminácia skládkovania. Ako dokazujú príklady z horeuvedených vyspelých krajín (Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko), dosiahnuť ju možno kombináciou vysokej miery recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu, ktorého výsledkom je výroba elektrickej energie a vykurovacieho tepla.
Dokumentuje to aj trend v použitých metódach spracovania odpadu na Slovensku. Od roku 2010 u nás vzrástla recyklácia o 115 % a energetické zhodnotenie odpadu o necelých 123 %. Kým v roku 2010 sme na tonu spracovaného odpadu vyprodukovali takmer 300 kg CO2ekv odpadových emisií, o 10 rokov neskôr to bolo o vyše 21 % menej, a to 233 kg CO2ekv.
Dosiahnutá redukcia však na rozdiel od väčšiny krajín v EÚ27 nebola postačujúca. Množstvo odpadu rástlo rýchlejším tempom, a preto celkové množstvo vypustených skleníkových plynov pri spracovaní odpadu na Slovensku v absolútnych číslach vzrástlo.
Priestor na zlepšenie existuje. Na tonu odpadu sme v roku 2020 totiž vyprodukovali stále o tretinu viac odpadových emisií ako bol priemer únie. Naďalej sme v top desiatke skládkujúcich krajín EÚ27.
Takmer celý rozdiel v spracovaní odpadu medzi Slovenskom a Európskou úniou spočíva v nadmernom skládkovaní a nedostatočnom využívaní energetického zhodnotenia odpadov. Kým úroveň recyklácie máme na Slovensku v podstate totožnú s európskym priemerom, vo využívaní ZEVO zaostávame o viac než 10 %.
Presunom časti odpadu zo skládok do zariadení na energetické využitie odpadov by sme tak mohli dosiahnuť nevyhnutné zníženie environmentálnej záťaže odpadov a vyrovnanie sa štandardom únie.
Analýzu pre agentúru GreenTalk vypracoval Ing. Ján Janošovský, PhD.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
_GRECAPTCHA | 5 months 27 days | This cookie is set by the Google recaptcha service to identify bots to protect the website against malicious spam attacks. |
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
CookieLawInfoConsent | 1 year | Records the default button state of the corresponding category & the status of CCPA. It works only in coordination with the primary cookie. |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
_ga | 2 years | The _ga cookie, installed by Google Analytics, calculates visitor, session and campaign data and also keeps track of site usage for the site's analytics report. The cookie stores information anonymously and assigns a randomly generated number to recognize unique visitors. |
_ga_T01162CGKN | 2 years | This cookie is installed by Google Analytics. |
_gat_gtag_UA_219621864_1 | 1 minute | Set by Google to distinguish users. |
_gid | 1 day | Installed by Google Analytics, _gid cookie stores information on how visitors use a website, while also creating an analytics report of the website's performance. Some of the data that are collected include the number of visitors, their source, and the pages they visit anonymously. |