Firmy dostanú pre nefinančný reporting jasnejšie pravidlá a viac času
Dohoda o tom, ako budú firmy informovať o svojich nefinančných aktivitách je už na svete. Detaily sa dotiahnu do polovice budúceho roka. Niektoré spoločnosti budú mať na nefinančný reporting viac času, ale to neznamená, že nemajú byť pripravené.
V článku sa dozviete:
- Na čom sa dohodli Európska komisia a parlament?
- Aké novinky v reportingu pribudnú?
- Ako sa posunú termíny zavedenia nefinančného reportovania?
- Ktorých firiem sa reporting týka?
Žiadne provizórne pravidlá nie sú ideálne. To platí aj o štandardoch nefinančného reportingu podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktoré na verejnosť prenikli už v apríli tohto roka. Až na konci júna sa na jasnejších pravidlách aj termínoch dohodli kľúčoví hráči-Európska komisia a Európsky parlament.
„Je to dobrá správa pre európskych spotrebiteľov, ktorí získajú jasnejšie a jednoduchšie informácie o vplyve firiem na životné prostredie a na spoločnosť. Tieto pravidlá znamenajú koniec greenwashingu,“ komentoval dohodu Bruno le Maire, francúzsky minister ekonomiky a financií.
Aj keď bude reporting podľa CSRD súčasťou finančných závierok, malo by ísť o prehľad nefinančných informácií, ktoré dokazujú udržateľné aspekty podnikania firmy. Zamerať by sa mali najmä na ich vplyv na životné prostredie, na férové riadenie firmy či sociálne aspekty podnikania. Európske firmy tak budú musieť podávať výročné správy v oveľa širšom rozsahu než boli doteraz zvyknuté.
Novinky pri výkazoch nefinančného reportingu
Novinkou bude, že reporty budú musieť byť certifikované a odobrené nezávislými auditorskými firmami. Navyše, sa zvýši transparentnosť, budú ľahko dostupné a viditeľné pre verejnosť aj online v rámci firemných výročných správ.
Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) už na konci apríla zverejnila draft nových štandardov, podľa ktorých sa budú firmy pri nefinančnom reportingu riadiť. Teraz dostala za úlohu pripraviť finálne celoeurópske štandardy pre nefinanačné reporty potom, čo sa dohodne na technických detailoch s viacerými európskymi agentúrami.
Čo má obsahovať reporting podľa CSRD
- Informácie o vplyve firmy na životné prostredie. Napríklad ako plánuje znížiť produkciu emisií pri výrobe, ako prispeje k zastavenie odlesňovania či ako úsporne využíva vodné zdroje. Pribudnú aj informácie o vplyve činnosti firmy na ekosystém a biodiverzitu v prírode. Napokon aj správy o odpadovom hospodárstve firmy a ako prispieva k cirkulárnej ekonomike.
- Informácie o vplyve podnikania na spoločnosť a na ľudí vo firme. Napríklad o rozvoji ľudského kapitálu či o sociálnych benefitoch. Dôležitý bude aj vzťah firmy s komunitami, ktoré žijú v blízkosti podniku. Monitorovať sa bude aj detská práca.
- Informácie o etike podnikania vrátane inklúzie žien do vedenia spoločnosti, o nediskriminácii na základe pohlavia či o diverzite vo firme. Dôležité budú aj transparentné vlastnícke vzťahy a daňové či účtovné transakcie.
Posunuté termíny
Najdôležitejšia zmena oproti avizovaným pravidlám z apríla tohto roka sú posunuté termíny zavedenia reportingu pre firmy. Kým pôvodne mali firmy svoje nefinančné aktivity zverejniť vo finančných závierkach za rok 2023, teraz bude proces rozdelený na viacero etáp.
- • K 1. januáru 2024 ho budú musieť zaviesť firmy, ktoré už pod pravidlá spadali aj v minulosti. Ide najmä o veľké spoločnosti na burze.
- • K 1. januáru 2025 veľké firmy, ktoré doteraz nemali povinnosť reportovať nefinančné aktivity.
- • K 1. januáru 2026 malé a stredné firmy, malé úverové spoločnosti a poisťovne.
Malé a stredné firmy dostali navyše dvojročné prechodné obdobie do roku 2028 na zavedenie nefinančnéhoreportingu najmä pre limitované zdroje po oslabení koronakrízou. Európska komisia si uvedomuje, že splniť nové štandardy bude byrokraticky aj finančne náročné. Dovtedy budú môcť tieto firmy zverejňovať nefinančné informácie dobrovoľne.
Komisia sa zaväzuje prvú sadu štandardov reportingu prijať do konca júna 2023 a druhú do polovice roka 2024. Pričom každé tri roky sa pravidlá reportovania budú kontrolovať a môžu sa meniť, ak nastane nejaký vývoj.
Koho sa bude nefinančný reporting týkať
Kľúčom k identifikácii firiem, ktorých sa bude nefinančné vykazovanie týkať v prvých termínoch, je splnenie dvoch z troch nasledujúcich faktorov:
- • počet zamestnancov nad 250,
- • ročný obrat viac ako 20 miliónov eur
- • alebo aktíva viac ako 40 miliónov eur.
Len na Slovensku by malo ísť približne o 650 podnikov. Nefinančný reporting budú musieť robiť aj firmy z tretích krajín mimo EÚ, ak majú na území únie významné podnikateľské aktivity. Bude sa to týkať len veľkých spoločnosti s obratom nad 150 miliónov eur ročne a ich európskych pobočiek.
Na Slovensku už je od apríla na stole novela zákona o účtovníctve, ktorá sa zaoberá nefinančným reportingom. Účinná by mala byť od konca tohto roka.
Prečo sa udržateľnosť oplatí
Ak firma nebude vedieť doložiť svoju udržateľnosť, mohla by mať v budúcnosti problém s financovaním aj rozvojom. Banky nebudú ochotné takej spoločnosti poskytovať výhodné úvery. Naopak firma, ktorá získa pôžičku s lepším úrokom, bude mať konkurenčnú výhodu.
Pre slovenské firmy, je dôležitý fakt, že pokiaľ budú chcieť dodávať svoje služby a produkty pre veľké nadnárodné spoločnosti (napr. automobilky), môže byť od nich reporting povinne vyžadovaný.
Na Slovensku sme v tomto procese ešte len na začiatku, ale dobrá príprava môže byť výhodou. Pre firmy sa teraz otvára priestor naplno prezentovať sociálne a environmentálne benefity svojho podnikania. Neoddeliteľnou aktivitou pri udržateľnom smerovaní firmy bude aj komunikácia výsledkov nefinančného reportingu smerom k verejnosti a stakeholderom. Pri informovaní v médiách, na webe alebo na sociálnych sieťach je preto kľúčová transparentná a profesionálne nastavená marketingová komunikácia.
