Archívy EÚ | GreenTalk

Clean Industrial Deal (Dohoda o čistom priemysle)

webdev — Mon, 07 Apr 2025 10:23:51 +0000

Clean Industrial Deal (Dohoda o čistom priemysle) je komplexný plán Európskej komisie na podporu konkurencieschopnosti a dekarbonizácie európskeho priemyslu. Spája klimatické opatrenia a konkurencieschopnosť pod jednou zastrešujúcou stratégiou rastu s cieľom urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie v celej Európe.

Plán bol prijatý vo februári 2025 v reakcii na vysoké ceny energií, globálnu konkurenciu a potrebu transformácie smerom k udržateľnejšej ekonomike. Zameriava sa predovšetkým na dva úzko prepojené sektory:

energeticky náročné odvetvia (oceľ, kovy, chemikálie), ktoré potrebujú urgentnú podporu pri dekarbonizácii a prechode na čistú energiu
sektor čistých technológií, ktorý je kľúčový pre budúcu konkurencieschopnosť a priemyselnú transformáciu

Hlavné prvky a prínosy

Clean Industrial Deal mobilizuje viac ako 100 miliárd eur na podporu európskej výroby čistých technológií a vytvára podmienky pre zvýšenie dopytu po dekarbonizovaných produktoch. Zahŕňa šesť hlavných pilierov:

Dostupná energia – znižovanie cien energií, urýchlenie elektrifikácie a dokončenie vnútorného energetického trhu
Vedúce trhy – posilnenie dopytu po európskych čistých produktoch
Financovanie – mobilizácia verejných a súkromných investícií
Obehovosť a prístup k materiálom – podpora cirkulárnej ekonomiky a zníženie závislosti od nespoľahlivých dodávateľov
Globálne trhy a medzinárodné partnerstvá – vytváranie partnerstiev v oblasti čistého obchodu a investícií
Zručnosti a kvalitné pracovné miesta – investície do pracovnej sily, rozvoj zručností a tvorba kvalitných pracovných miest

Súčasťou plánu je aj záväzok zvýšiť mieru využívania cirkulárnych materiálov v EÚ na 24 % do roku 2030 a dosiahnuť, aby 40 % kľúčových komponentov čistých technológií na trhu EÚ bolo vyrábaných v Európe.

Implementácia a očakávané výsledky

Dohoda o čistom priemysle zahŕňa množstvo konkrétnych opatrení, ako napríklad zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci, vytvorenie priemyselnej dekarbonizačnej banky, spustenie mechanizmu čistého obchodu a investičných partnerstiev, a zavedenie Mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc (CBAM).

Plán podporuje aj vytváranie sektorových plánov transformácie v kľúčových odvetviach, ako sú automobilový priemysel, oceľ a kovy, chemický priemysel, či udržateľná doprava. Očakáva sa, že do roku 2030 zvýši mieru elektrifikácie v EÚ na 32 % a podporí ročnú inštaláciu 100 GW kapacity obnoviteľných zdrojov.

Clean Industrial Deal predstavuje transformačný ekonomický plán, ktorý má zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre európsky priemysel z ekonomického, environmentálneho aj sociálneho hľadiska, pričom významne posilňuje pozíciu Európy ako globálneho lídra v oblasti čistých technológií a konkurencieschopného, nízkouhlíkového priemyslu.

Príspevok Clean Industrial Deal (Dohoda o čistom priemysle) je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

Stop pre greenwashing na Slovensku: Praktický návod pre firemnú komunikáciu

webdev — Mon, 13 Jan 2025 08:55:24 +0000

Témy ako ESG a greenwashing na Slovensku naďalej stále viac rezonujú. Nároky na udržateľné podnikanie rastú a spolu s nimi aj požiadavky na transparentnú komunikáciu. ESG KLUB, zakladateľom ktorého je agentúra GreenTalk, preto prichádza s komplexným sprievodcom “ESG rozum do vrecka”. Tento bezplatný e-book reaguje primárne na potreby malých a stredných firiem, ktoré hľadajú praktického sprievodcu implementáciou ESG princípov do svojej každodennej praxe.

V článku sa dozviete:

Environmentálne, sociálne a riadiace aspekty podnikania (ESG) dnes tvoria jeden prepojený celok. Firmy, ktoré sa snažia podnikať zodpovedne, musia nielen implementovať konkrétne opatrenia, ale aj správne komunikovať svoje aktivity. Práve nedostatočná alebo zavádzajúca komunikácia “zelených” tém, známa ako greenwashing, môže ohroziť aj dobre nastavenú ESG stratégiu.

E-book pre komplexné uchopenie ESG

Sprievodca “ESG rozum do vrecka” pokrýva všetky kľúčové oblasti zodpovedného podnikania:

Analýzu novej európskej regulácie a jej praktických dopadov
Nastavenie interných procesov a systémov
Prípravu komunikačnej stratégie
Manažment dodávateľského reťazca
Príklady úspešnej implementácie ESG z praxe

Práve prevencia pred greenwashingom tvorí jednu dôležitú súčasť príručky. Nejde pritom len o vyhnutie sa sankciám – správna komunikácia environmentálnych aktivít je základom dôveryhodnej ESG stratégie.

Stiahnuť e-book zadarmo

Prečo je greenwashing na Slovensku problém?

Greenwashing na Slovensku už čoskoro nebude len vzdialený strašiak. Európska únia v posledných rokoch výrazne zostrila legislatívny rámec v oblasti environmentálnych tvrdení. Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov pri ekologickej transformácii (EmpCo, Directive 2024/825), ktorá vstúpila do platnosti v marci 2024, ukladá členským štátom povinnosť implementovať jej ustanovenia do národných právnych systémov do 27. marca 2026, pričom sa začne uplatňovať od 27. septembra 2026.

Paralelne sa pripravovala aj Green Claims Directive, ktorá mala priniesť prísnejšie pravidlá pre overovanie environmentálnych tvrdení. Európska komisia však v júni 2025 oznámila zámer túto smernicu stiahnuť a legislatívny proces je momentálne zmrazený.

Nové pravidlá vyžadujú, aby každé environmentálne tvrdenie bolo podložené vedeckými dôkazmi a overiteľné nezávislou treťou stranou. Na slovenskom trhu sa to netýka len marketingovej komunikácie, ale všetkých tvrdení o environmentálnych aspektoch produktov a služieb. Vágne formulácie ako “eco-friendly” alebo “zelený produkt” už nebudú akceptované bez konkrétnych dôkazov.

Sankcie, ktoré môžu ohroziť existenciu firmy

Porušenie nových pravidiel môže mať pre firmy závažné následky. Smernica stanovuje niekoľko úrovní sankcií:

Finančné pokuty až do výšky 4% ročného obratu v danom členskom štáte
Pri opakovaných porušeniach možnosť zvýšenia pokuty až na 6% obratu
Vylúčenie z verejného obstarávania až na 12 mesiacov
Obmedzenie prístupu k verejnému financovaniu
Povinnosť stiahnuť zavádzajúce tvrdenia a vydať opravy

Okrem priamych sankcií hrozí firmám aj poškodenie reputácie a strata dôvery zákazníkov. Podľa prieskumov totiž spotrebitelia čoraz citlivejšie vnímajú autenticitu environmentálnych tvrdení a aktívne sa vyhýbajú značkám, ktoré ich zavádzajú.

Efektívna komunikácia bez greenwashingu

Hlavným problémom súčasnej environmentálnej komunikácie je jej vágnosť a nedostatočná podloženosť dátami. Firmy často používajú všeobecné tvrdenia bez konkrétnych dôkazov, selektívne informujú len o pozitívach alebo používajú zavádzajúce vizuály a označenia. Aby sa firmy vyhli sankciám, musia poznať rizikové praktiky.

Pýtate sa, ako vyzerá greenwashing na Slovensku? Medzi najčastejšie formy patria napríklad:

Vágne a neoveriteľné tvrdenia: Používanie všeobecných pojmov ako “eco-friendly”, “zelený” alebo “udržateľný” bez konkrétnych dôkazov a vysvetlení.
Selektívne informovanie: Zdôrazňovanie pozitívnych environmentálnych aspektov pri zamlčaní významných negatívnych dopadov.
Zavádzajúce vizuály a označenia: Používanie “zelených” symbolov a farieb, ktoré navodzujú dojem environmentálnej zodpovednosti bez reálneho základu.
Nepodložené porovnania: Tvrdenia o environmentálnej prevahe nad konkurenciou bez relevantných dát a dôkazov.
Ďalšie “hriechy” greenwashingu: V terminológii greenwashingu máme viacero aktivít a pojmov, ktoré sú spojené s rôznymi negatívnymi praktikami. Ide napríklad o: Greencrowding, Greenlighting, Greenshifting, Greenlabelling, Greenrinsing, Greenhushing. Definície týchto pojmov nájdete aj v našom “Slovníku udržateľnej komunikácie” alebo v “ESG Slovníku”.

Stiahnuť e-book zadarmo

Pre úspešné zvládnutie nových požiadaviek je kľúčové zmeniť prístup ku komunikácii. Všetky environmentálne tvrdenia musia byť podložené konkrétnymi údajmi. Namiesto vyhlásenia “Znižujeme našu uhlíkovú stopu” by firma mala použiť presné vyjadrenie “V roku 2024 sme znížili emisie CO2 o 25% oproti predchádzajúcemu roku”.

Ukážkovým príkladom greenwashingu je prípad ropného giganta BP. Spoločnosť sa v roku 2019 dostala pod paľbu kritiky environmentálnych organizácií za svoju reklamnú kampaň, v ktorej sa prezentovala ako líder v oblasti nízkouhlíkových energetických riešení. V skutočnosti však viac ako 96% jej ročných výdavkov smerovalo do ropy a zemného plynu. BP dokonca zmenila svoj názov na “Beyond Petroleum” a na čerpacích staniciach inštalovala solárne panely, čo bolo vnímané ako pokus o vytvorenie “zeleného” imidžu bez skutočnej systémovej zmeny.

Ako nastaviť transparentnú komunikáciu

Greenwashing nie je len otázkou marketingovej komunikácie – je to fundamentálny problém, ktorý môže ohroziť celú ESG stratégiu firmy. Strata dôvery zákazníkov v environmentálne aktivity firmy sa totiž ľahko prenesie aj na ostatné oblasti podnikania.

Pri komunikácii environmentálnych údajov je preto dôležité poskytnúť jasný kontext. To zahŕňa metodiku merania a výpočtu, časové obdobie, relevantné porovnania a presný rozsah meraných aktivít. Všetky komunikované údaje musia byť overiteľné, zdokumentované a pravidelne aktualizované.

V skratke sa oplatí držať tejto postupnosti: KONANIE → DÁTA → STRATÉGIA → KOMUNIKÁCIA. Najčastejšou chybou firiem je, že investujú do “zeleného” marketingu skôr, než majú reálne výsledky. Najskôr je ale potrebné implementovať konkrétne ESG opatrenia a nastaviť systém merania. Až následne môže firma pristúpiť ku komunikácii výsledkov takýchto opatrení

Transparentnosť je kľúčová aj pri komunikácii výziev a problémov. Firmy by mali otvorene hovoriť o oblastiach, kde potrebujú zlepšenie a predstaviť konkrétne plány na ich riešenie. Spotrebitelia a investori dnes oceňujú autentickú komunikáciu viac než dokonalý, ale nerealistický obraz.

Stiahnuť e-book zadarmo

Vzdelávanie ako kľúč k úspechu

Neoddeliteľnou súčasťou implementácie ESG stratégie je kontinuálne vzdelávanie zamestnancov na všetkých úrovniach. Práve nedostatočné pochopenie princípov udržateľnej komunikácie často vedie k neúmyselnému greenwashingu. Zamestnanci musia nielen rozumieť novým požiadavkám a poznať komunikačné pravidlá, ale aj vedieť, ako správne nakladať s ESG dátami v praxi.

GreenTalk a ESG KLUB ponúkajú komplexný vzdelávací ekosystém, ktorý pomáha firmám orientovať sa v meniacom sa prostredí udržateľného podnikania:

ESG Newsletter – pravidelný prehľad najnovších trendov a regulácií v oblasti ESG
LinkedIn komunita – aktívna platforma pre zdieľanie skúseností a najlepších postupov
YouTube kanál – vzdelávacie videá a expertné rozhovory
Odborné podujatia – workshopy, semináre a konferencie zamerané na praktické aspekty ESG
E-booky a príručky – vrátane najnovšieho “ESG rozum do vrecka“
Odborné články a analýzy – hĺbkové rozbory aktuálnych tém a trendov v oblasti udržateľnej komunikácie
Individuálne konzultácie – na mieru šité poradenstvo pre špecifické potreby vašej firmy

Udržateľné podnikanie je cesta, nie cieľ. Spoločne môžeme zabezpečiť, že vaša firma bude nielen dodržiavať nové regulácie, ale aj skutočne prispievať k udržateľnej budúcnosti.

Chcete komunikovať vaše aktivity a zároveň sa vyhnúť greenwashingu? Kontaktujte nás a my vám pomôžeme nastaviť stratégiu profesionálne, transparentne a zrozumiteľne.

Mám záujem o konzultáciu

Časť tohto obsahu bola vytvorená pomocou umelej inteligencie a následne upravená a overená človekom. V GreenTalk sa riadime odporúčaniami IPRA o transparentnom a etickom používaní AI v komunikácii.

Príspevok Stop pre greenwashing na Slovensku: Praktický návod pre firemnú komunikáciu je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

Prvá európska regulácia AI: Nová kapitola digitálneho obsahu

webdev — Fri, 20 Sep 2024 08:07:00 +0000

Nezačalo sa to príchodom chatbotov a autonómnymi vozidlami. Umelá inteligencia (AI) je súčasťou každodenných procesov firiem aj jednotlivcov už od prvej polovice 20. storočia. Jej podoby sa postupom desaťročí vyvíjajú a v súčasnosti máme mnoho príkladov. Môže ísť o personalizované návrhy filmov na Netflixe, reklamy pri vyhľadávaní na Googli alebo odporúčania na vylepšenie fotiek na telefóne. Umelá inteligencia stále častejšie mení spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a robíme rozhodnutia. Práve preto prichádza zo strany Európskej únie vôbec prvá regulácia AI vo svete.

V článku sa dozviete:

Predstavte si, že by ste sa uchádzali o prácu a o vašom prijatí by rozhodoval AI algoritmus. Alebo, že by umelá inteligencia určovala, či dostanete hypotéku. Ide o scenáre, ktoré sa už dnes stávajú realitou.

Pre firmy to znamená nutnosť prehodnotiť svoje stratégie jej využívania. Už nestačí len implementovať najnovšie technológie – je potrebné zabezpečiť, aby boli použité eticky, transparentne a v súlade s novými pravidlami. A práve preto EÚ cíti potrebu zasiahnuť.

Zároveň je kľúčové nezabúdať na hodnotu ľudskej komunikácie a interakcie. V dosť silnej miere sa totiž AI dotýka aj marketingu, PR, žurnalistiky, grafického vizuálu a ďalších podobných oblastí.

Unikátny pohľad na aktuálnu situáciu medzi profesionálmi ponúka štúdia spoločnosti Kantar o AI v marketingu na Slovensku a v Česku. Podľa tejto štúdie až 70% marketérov verí, že AI zmení spôsob, akým pracujú. Zároveň však štúdia odhalila, že len 30% opýtaných má jasne definovanú stratégiu v tomto smere. Tento rozpor ukazuje, že mnohé firmy si uvedomujú potenciál umelej inteligencie, ale stále hľadajú spôsoby, ako ju efektívne implementovať.

Európska regulácia AI a jej dôvody

Európsky akt o umelej inteligenci (AI Act), vstúpil do platnosti začiatkom augusta 2024. Členské štáty musiado 2. augusta 2025 zvoliť vnútroštátne orgány, ktoré budú dohliadať na dodržiavanie týchto pravidiel. Hoci väčšina pravidiel začne na národnej úrovni platiť až v roku 2026,štáty a firmy sa musia pripraviť na zvýšené nároky na transparentnosť a zodpovednosť pri vývoji a nasadzovaní AI systémov do procesov už dnes.

Akt predstavuje prvý komplexný právny rámec pre reguláciu AI na svete. Tento krok má zásadný význam nielen pre technologický sektor, ale pre celú spoločnosť. Podľa tlačovej správy Európskej komisie “stanovuje harmonizované pravidlá pre vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov umelej inteligencie v Únii na základe prístupu založeného na riziku”. Inými slovami, EÚ chce zabezpečiť, aby AI systémy boli bezpečné, transparentné a rešpektovali základné práva občanov.

Prečo je to také dôležité? Stačí sa pozrieť na nedávne škandály spojené s využívaním osobných údajov sociálnymi sieťami alebo na obavy z manipulácie verejnej mienky prostredníctvom AI. Pravidlá sú teda na mieste.

Čo prináša nová regulácia AI?

Európsky akt o umelej inteligencii (The AI Act (Regulation (EU) 2024/1689) prináša konkrétne zmeny, ktoré ovplyvnia vývoj a používanie tejto technológie v celej Európe.

Tu sú kľúčové body:

Kategorizácia AI systémov podľa rizika: Akt rozdeľuje AI systémy do štyroch kategórií: neprijateľné riziko, vysoké riziko, obmedzené riziko a minimálne riziko. Systémy s neprijateľným rizikom, ako napríklad sociálne hodnotenie občanov, budú úplne zakázané. Naopak, systémy s minimálnym rizikom môžu byť vyvíjané a používané bez obmedzení.
Prísne požiadavky pre vysokorizikové systémy: AI systémy používané v kritických oblastiach, ako zdravotníctvo, vzdelávanie alebo bezpečnosť, budú musieť spĺňať prísne požiadavky na bezpečnosť a transparentnosť. To znamená, že firmy budú musieť podrobne dokumentovať, ako ich technológia funguje a aké údaje používa.
Transparentnosť pre používateľov: Tí budú oboznámení, že komunikujú s AI systémom. Napríklad, ak chatujete so zákazníckou podporou, budete mať informáciu, či komunikujete s človekom alebo s chatbotom.
Zriadenie Európskej rady pre AI: Nový orgán bude dohliadať na implementáciu nariadenia a poskytovať odborné poradenstvo k novým technológiám AI.
Pokuty pri nedodržiavaní: Spoločnosti, ktoré budú tento akt ignorovať čelia hrozbe sankcií až do výšky 7% celosvetového ročného obratu.

Regulácia AI: Inovácia vs. brzda

Zavedenie AI Aktu v Európe vyvoláva zmiešané reakcie. Niektorí ho vidia ako brzdu inovácií, ktorý môže postaviť európske firmy do nevýhodnej pozície voči globálnej konkurencii. Iní argumentujú, že jasné pravidlá dokážu práve naopak podporiť inovácie tým, že vytvoria prostredie dôvery a právnej istoty. Je faktom, že vo výsledku to môže znamenať dodatočné náklady na compliance, ale zároveň viesť k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v AI technológie.

Ako uvádza štúdia spoločnosti Deloitte, jednou z hlavných výziev pri používaní tejto technológie je práve “zabezpečenie etického a zodpovedného využívania AI”. S týmto názorom korešpondujú aj výsledky ankety portálu Žive.sk, kde sú medzi expertmi najväčšie obavy spojené s AI práve ohľadom zneužitia na manipuláciu verejnej mienky a možné bezpečnostné riziká. Na druhej strane, experti vidiaveľký potenciál umelej inteligencie v zvýšení efektivity v rôznych odvetviach, pokroku či už v medicíne a možnostiach personalizovaného vzdelávania.

Európska únia aktom o umelej inteligencii prináša vôbec prvý komplexný zákon o AI na svete. Táto regulácia so sebou prináša niekoľko otázok v súvislosti možného spomalenia inovácii v regiónoch v porovnaní napríklad s Čínou, Amerikou a iných krajín. Zdroj obrázka: Bing Copilot.

Európsky akt o umelej inteligencii môže mať významný vplyv aj na globálny vývoj týchto technológii. Podobne ako v prípade GDPR, kde sa európska regulácia stala globálnym štandardom pre ochranu osobných údajov, aj táto regulácia AI môže ovplyvniť prístup k vývoju a nasadzovaniu týchto systémov po celom svete. Jedno je totiž isté – umelá inteligencia je tu a bude hrať čoraz väčšiu úlohu v životoch ľudí a firiem.

Marketing v ére AI: Kvantita na úkor kvality?

Personalizované reklamy, prediktívna analýza správania zákazníkov, chatboty pre zákaznícky servis, sú len niekoľkými príkladmi, ako gen AI transformuje marketingové stratégie. Netreba zabúdať na generovanie obsahu, či už vo forme rozsiahlych článkov, textov na sociálne siete alebo realistických obrázkov a videí. V priebehu krátkej doby sa nástroje ako ChatGPT, Claude, Midjourney, Leonardo.AI a mnoho ďalších, stali bežnou súčasťou vytvárania obsahu. Európsky akt o umelej inteligencii sa preto z časti venuje aj tejto oblasti. Napríklad text, obrázok alebo video vytvorený pomocou AI a s cieľom informovať recipientov vo verejnom záujme, sa po novom bude musieť označiť ako umelo vytvorený.

Aké miesto má gen AI v ére umelej inteligencie?

Generatívna umelá inteligencia (gen AI) je podskupina AI zameraná na vytváranie nového obsahu. Využíva pokročilé algoritmy strojového učenia, najmä hlboké neurónové siete, na generovanie textu, obrazov, hudby či iných dát.

V rámci tejto technológie má gen AI významné miesto, keďže posúva hranice toho, čo stroje dokážu tvoriť. Líši sa od tradičných systémov, ktoré sa zameriavajú na analýzu a rozhodovanie.

Medzi ďalšie typy umelej inteligencie patria:

Strojové učenie – učí sa z dát bez explicitného programovania
Počítačové videnie – analyzuje a interpretuje vizuálne informácie
Spracovanie prirodzeného jazyka – pracuje s ľudskou rečou
Expertné systémy – simulujú rozhodovanie ľudských expertov

Gen AI má široké využitie od umeleckej tvorby po vedecký výskum, no prináša aj etické otázky ohľadom autorstva a potenciálneho zneužitia.

S veľkou mocou totiž prichádza aj veľká zodpovednosť. Podľa štúdie spoločnosti Bynder, až 50% spotrebiteľov dokáže rozpoznať obsah generovaný umelou inteligenciou. To ukazuje, že spotrebitelia sú čoraz vnímavejší voči týmto technológiám, zároveň to vyvoláva otázky o autenticite a dôvere v online prostredí.

V marketingovej agentúre NP Digital dokonca skúsili priamo v praxi, ako sa bude dariť článkom vygenerovaným umelou inteligenciou v porovnaní s článkami písanými ľuďmi. Výsledok? V priebehu piatich mesiacov mal obsah vytvorený ľuďmi v priemere až 5,44 násobne vyššiu návštevnosť, ako ten vyrobený “strojom”. Dokonca porovnali strávený čas v pomere s dosiahnutou návštevnosťou a aj v tomto prípade zvíťazil ľudský prístup.

Podľa štúdie Bynder až polovica recipientov dokáže spozorovať, či ide o obsah vytvorený umelou inteligenciou. Výsledky ukazujú, že 52 % z nich stráca záujem, pokiaľ ide o dielo generované AI. Zdroj obrázka: Shutterstock.

Recipienti si potrpia na autentický obsah, ktorý vzniká na základe odbornej ľudskej práce. Netreba sa však báť siahnuť po nových nástrojoch a využiť ich vo svoj prospech, či už zefektívnením procesu generovania obsahu alebo pri hľadaní inšpirácie. V PR agentúre GreenTalk si práve preto zakladáme na kombinácii technologických inovácii s ľudskou odbornosťou, tvorivosťou a citom. Najmä zložitejšie témy si vyžadujú poctivú redaktorskú prácu, aby sa publiku dostali relevantné správy v zrozumiteľnej forme.

Z našej praxe vám ponúkame 5 rýchlych rád, ktoré vám pomôžu pri práci s AI a generovaní obsahu:

Jasný prompt: Formulujte svoje požiadavky presne a detailne. Využite už overené prompty na internete a prispôsobte si ich podľa svojich potrieb. Čím konkrétnejší budete, tým lepšie výsledky dostanete.
Rada z praxe: Ak využívate ChatGPT, stiahnite si rozšírenie do prehliadača AIPRM, ktoré ponúka množstvo užitočných promptov, ktoré vám pomôžu bližšie dosiahnuť požadovaný výsledok.
Trpezlivosť a otvorenosť: Nebojte sa výsledok upravovať a žiadať o zmeny. Často potrebujete niekoľko pokusov na dosiahnutie požadovaného výstupu.
Rada z praxe: Ak sa neviete s chatbotom zosúladiť, skúste ho viac nasmerovať. Ponúknite mu vaše staré texty pre inšpiráciu a nacítenie vášho štýlu alebo mu skopírujte obsah, ktorý približne očakávate.
Kontrola faktov: AI môže občas generovať nepresné informácie. Vždy si overujte fakty a dáta z dôveryhodných zdrojov.
Rada z praxe: Dajte si pozor najmä na čísla a nosné fakty, na ktorých text stojí. Čím viac zdrojov AI poskytnete, tým je väčšia šanca, že si nebude informácie vymýšľať.
Zachovanie ľudského”dotyku”: Používajte AI ako nástroj, nie ako náhradu. Technológia vám poskytne základ a vašou úlohou je doňho pridať svoju kreativitu, vykonať úpravy textu alebo ho doplniť.
Rada z praxe: Pri vygenerovaní textu neodporúčame obsah len skopírovať, prilepiť a následne publikovať. Upravte si vety, štruktúry, pridajte zaujímavé informácie a dáta, aktualizujte ho.
Etické používanie: Rešpektujte autorské práva a buďte transparentní v použití AI pri tvorbe obsahu, ak je to relevantné
Rada z praxe: Ak sa rozhodnete použiť obrázok vygenerovaný systémom umelej inteligencie alebo predsa len skopírujete obsah bez väčších úprav, nezabudnite na to upozorniť svoje publikum. Netransparentnosť sa nemusí vyplatiť.

Treba si uvedomiť, že umelá inteligencia nemá cieľ nahradiť ľudí alebo ich zbaviť práce. Aj keď čísla portálu searchlogistics.com hovoria, že AI od roku 2020 eliminovala až 1,8 milióna pracovných pozícii. Faktom zostáva, že za tú istú dobu vytvorila 2,3 milióna nových, čo podčiarkuje významnú úlohu ľudskej sily pri práci s technológiami.

Hľadáte profesionálnu PR agentúru, ktorá vám dokáže nastaviť korektnú a autentickú komunikáciu? Ozvite sa nám a my vám pomôžeme ušiť komunikačnú stratégiu na mieru vášho biznisu.

Mám záujem o konzultáciu

Príspevok Prvá európska regulácia AI: Nová kapitola digitálneho obsahu je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

Čo je greenwashing a ako sa mu vyhnúť? Tipy pre zodpovednú komunikáciu

webdev — Thu, 25 Jul 2024 08:03:16 +0000

Greenwashing už nie je len vzdialený strašiak v poli. Regulačné orgány po celom svete prísnejšie monitorujú a sankcionujú spoločnosti, ktoré sa ho dopúšťajú. Tento fenomén sa stáva stále aktuálnejším nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Zavádzanie spotrebiteľov však nepredstavuje len etický problém, firme dokáže spôsobiť aj vážne následky. Zákazníci, ktorí sa cítia podvedení, môžu stratiť dôveru v značku, čo vedie k zníženiu predaja a poškodeniu reputácie.

V článku sa dozviete:

Čo je greenwashing? Ide o zavádzajúcu praktiku, kde firmy označujú svoje produkty za “zelené”, aj keď to tak vôbec nemusí byť. Robia tak aj za cenu straty reputácie, či dokonca mastnej pokuty. Ďalšia otázka, “Prečo k tomu firmy pristúpia?”, je v tomto prípade na mieste. Motiváciou k takýmto praktikám je, ako obyčajne, zisk. V spoločnosti je medzi kupujúcimi veľký záujem o produkty, ktoré sú zodpovedné voči životnému prostrediu, či zastávajú etickú výrobu a fair trade.

Podľa dát z prieskumu IPSOS CSR & REPUTATION RESEARCH 2023, až 57 percent opýtaných bolo ochotných priplatiť si za zodpovedný produkt alebo pozitívnu službu voči prírode. Rovnako až 54 percent respondentov považuje zodpovedné produkty za dôležitý faktor pri zvažovaní nákupu.

Takýto trend firmy vnímajú. S cieľom získať výhodu na silne konkurenčnom trhu preto neváhajú a propagujú svoje produkty ako udržateľné k prírode. Samozrejme, nie každá firma účelovo klame, avšak nevedomosť sa neodpúšťa a spotrebiteľ je v takýchto prípadoch nekompromisný.

ESG ako nástroj proti greenwashingu

Ostro sledovanou témou v podnikateľskom prostredí je téma ESG, ktorá predstavuje rámec hodnotenia environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov spoločností. Aktivity, ktoré v tejto oblasti majú firmy vykonávať, cielia k zmierneniu klimatických zmien v rámci zelenej transformácie EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Hoci sa často kladie dôraz najmä na ekológiu, rovnako dôležité je férové nastavenie pracovných podmienok či podpora komunít, ale aj zabezpečenie transparentnosti v podnikaní. Spoločnosti s vysokým ESG skóre majú tendenciu byť považované za stabilnejšie a tak lákavejšie pre investorov, odberateľov a v neposlednom rade aj spotrebiteľov.

Nedostatočné reportovanie environmentálnych dát, zamlčanie negatívnych vplyvov či úmyselné klamanie sa ale čoraz viac stávajú súčasťou zavádzajúcej firemnej komunikácie, tzv. greenwashingu.

Európska únia a ďalšie regulačné orgány zavádzajú prísnejšie pravidlá pre nefinančné vykazovanie a ESG reporting, čím vedú firmy k väčšej otvorenosti o ich ekologických a sociálnych praktikách a teda aj korektnej komunikácii ich prínosu v tejto oblasti.

Spoločnosti, ktoré sa dopustia greenwashingu nemusia prísť len o dôveru zákazníkov. Existenčný problém predstavujú investori, ktorí sa v súčasnom globálnom vzostupe ESG vyhýbajú firmám s pochybnými praktikami v rámci udržateľnosti. Netreba pritom zabúdať ani na dodávateľský reťazec, kde ohrozenie reputácie môže znamenať koniec spolupráce medzi dodávateľom a odberateľom.

Zdieľanie ekologického prístupu firmy, služieb či produktov je dôležité, avšak zároveň to dokáže byť náročná a citlivá téma. Vedie preto často k inému extrému, tzv. greenhushingu, teda rozhodnutiu, že firma svoje environmentálne aktivity nekomunikuje vôbec. To ale nie je ideálny stav.

Legislatívne zmeny a prekážky pri greenwashingu

V Európe sa postupne zavádzajú prísnejšie legislatívne opatrenia, ktoré majú obmedziť praktiky greenwashingu. Jedným z nich je smernica GCD (Green Claims Directive), ktorú Európsky parlament odobril začiatkom roka 2024. Jej cieľom je legislatívnou cestou zaistiť transparentné informovanie spotrebiteľov o výrobkoch a službách, ktoré bude založené na dátach a faktoch. Od nadobudnutia účinnosti smernice dňa 26. marca 2024 ju majú európske štáty povinnosť implementovať do svojej legislatívy do 24 mesiacov, teda do 27. marca 2026. Následne sa začne uplatňovať od 27. septembra 2026.

Hlavné opatrenia GCD (Green Claims Directive):

Zavedenie povinných noriem a pravidiel: Spoločnosti budú musieť dodržiavať stanovené normy pri uvádzaní ekologických tvrdení o svojich výrobkoch alebo službách. To zahŕňa jasné a overiteľné informácie o environmentálnych prínosoch.
Zákaz zavádzajúcich tvrdení: Smernica zakazuje používanie nejasných, zavádzajúcich alebo nepodložených environmentálnych tvrdení. Firmy budú musieť svoje výpovede podložiť spoľahlivými dôkazmi.
Certifikácia a overovanie: Zavádza sa systém certifikácie a nezávislého overovania ekologických tvrdení. Tým sa zabezpečí, že informácie poskytnuté spotrebiteľom sú pravdivé a overené.
Transparentnosť a zrozumiteľnosť: Informácie musia byť prezentované zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebitelia mohli ľahko pochopiť ich význam a dopady.
Pokuty za porušenie pravidiel: Firmy, ktoré porušia pravidlá smernice, môžu čeliť sankciám a pokutám.
Harmonizácia v rámci EÚ: Smernica má za cieľ zjednotiť pravidlá pre environmentálne tvrdenia v celej Európskej únii.

Smernica taktiež udáva všeobecný rámec pre udeľovanie pokút a sankcií. Každá krajina však bude mať určitú flexibilitu pri stanovovaní konkrétnych postihov v rámci svojho právneho systému, pričom musia dodržiavať základné princípy stanovené v smernici.

GCD smernica hovorí napríklad o možných sankciách ako napríklad:

Finančné pokuty: Pokuty až do výšky 4 % ročného obratu spoločnosti v danom členskom štáte. Pre opakované porušenia sa navrhuje možnosť zvýšenia maximálnej pokuty až na 6 % ročného obratu.

Iné finančné a nefinančné postihy: Alternatívne pevne stanovené pokuty, ak nie je možné určiť ročný obrat. Konfiškácia produktov, ktoré súvisia s greenwashingom firmy, prípadne zisku z ich predaja.
Vylúčenie z verejného obstarávania: Spoločnosti, ktoré opakovane porušujú pravidlá environmentálnych tvrdení, môžu byť vylúčené z účasti na verejnom obstarávaní až na dobu trvania jedného roku. Zároveň im hrozí obmedzenie prístupu k verejnému financovaniu.
Zadržanie produktov: Orgány dohľadu môžu nariadiť dočasné alebo trvalé stiahnutie produktov z trhu, ak obsahujú klamlivé environmentálne tvrdenia. Môže byť nariadené aj ich zničenie, ak predstavujú riziko pre spotrebiteľov alebo životné prostredie.
Nápravné opatrenia: Spoločnosti môžu byť povinné stiahnuť zavádzajúce reklamy alebo tvrdenia a vydať verejné opravy. V prípade opakovaných porušení môže byť firmám zakázané používať určité typy environmentálnych tvrdení po stanovenú dobu.
Reputačné riziko a civilné žaloby: Aj keď to nie je priama sankcia, zverejnenie porušení môže viesť k značnému poškodeniu reputácie spoločnosti. Smernica dokonca môže umožniť spotrebiteľom alebo konkurentom podať žalobu proti značkám za zavádzajúce environmentálne tvrdenia.

Protestujúci v New Yorku proti finančnej inštitúcii JPMorgan Chase a ich financovaniu ropovodu Enbridge Line 3. Táto aktivita odporuje vyhláseniam spoločnosti o ich prínose pre udržateľnejšiu budúcnosť. Zdroj: x.com/XR_NYC.

Silný globálny boj s greenwashingom

Prvé odpovede na otázky, “Čo je to greenwashing a čo s ním?”, majú pripravené už viaceré krajiny vo svete. A to prostredníctvom uplatňovania legislatívy pri viacerých prípadoch zavádzania spotrebiteľov o udržateľnosti firiem, ktoré boli dokonca potrestané finančnými postihmi.

Napríklad v Spojenom kráľovstve spoločnosť Innocent Drinks propagovala svoje nápojové obaly ako recyklovateľné, no používala jednorazové plasty. V Kanade zas firma Keurig uviedla, že ich kávové kapsule sú ľahko recyklovateľné, čo nebola pravda a dostali pokutu 3 milióny dolárov. Módny gigant H&M v Európskej únii mal až 96% svojich “zelených” tvrdení nepravdivých, čo viedlo k veľkej verejnej kritike.

V medzinárodnom kontexte ide o jednu z najvýraznejších prípadov greenwashingu kauza dánskeho výrobcu mäsa, ktorý bol súdený za zavádzajúcu reklamu. Spoločnosť Danish Crown označila svoje produkty za ekologicky udržateľné, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. Dánsky súd rozhodol, že spoločnosť skutočne zavádzala svojich zákazníkov, a udelil jej pokutu 300-tisíc dánskych korún, v prepočte zhruba 40-tisíc eur. Firma navyše musela priznať, že pri reklamnej kampani zavádzala a tak porušila zákon o reklame.

Tlačová konferencia zástupcov spoločnosti Danish Crown, ktorá patrí k najväčším európskym producentom bravčového mäsa. Po marketingovej kampani, ktorá so sebou niesla označenia ako napríklad “Dánske bravčové je viac priateľské ku klíme než si myslíte”, boli v Dánsku 1. marca 2024 uznaní vinnými z klamlivej klimatickej reklamy a greenwashingu bravčových produktov. Zdroj: via.ritzau.dk, Kasper Rebien.

Témy sa dajú komunikovať aj zodpovedne a transparentne

Tému udržateľnosti sa v podnikateľskom prostredí neoplatí podceňovať. To potvrdzujú aj globálni riaditelia firiem v prieskume spoločnosti Gartner Inc. Zo 400 opýtaných, až 69 percent z nich označilo udržateľnosť za najväčšiu príležitosť pre rast ich biznisu.

Firmy však nemusia používať greenwashing na to, aby sa prezentovali ako ekologické. Veľa krát si ani nemusia uvedomovať, že sa dopúšťajú zavádzania. To môže vzniknúť nevedomosťou, prípadne nepoznaním presných dát vo väčšej hĺbke a v celom kontexte.

Témy týkajúce sa udržateľnosti sa dajú komunikovať aj bez zavádzania a postavené na reálnych dátach. Navigovať komunikáciu firmy cez zložité požiadavky a zabezpečiť, aby bola nielen účinná, ale aj etická a v súlade s legislatívou, dokážu služby odborne zdatnej PR agentúry.

Ako kompas v komunikácii ESG a udržateľnosti môžu poslúžiť základné piliere “antigreenwashingu” podľa agentúry GreenTalk:

Poznajte cestu produktu – Ak neviete, ako vyrábate, nemôžete ani korektne predávať a komunikovať. Riešením je analýza životného cyklu produktu (LCA), ktorá ukazuje prehľad o vplyve produktu na životné prostredie od jeho vzniku až po samotný predaj a identifikuje jeho najväčšie environmentálne záťaže.
Vyhodnoďte svoje dáta – Prostredníctvom získaných dát a kompletného prehľadu o environmentálnom dopade výrobku či služby je možné vyhodnotiť mieru “ne/ekologickosti”. Príkladom môže byť index GREEN BRANDS pri oceňovaní “zelených” značiek. Transparentné dáta percentuálne určia udržateľnosť firmy, ktoré dodatočne posudzuje a vyhodnocuje odborná porota.
Komunikujte strategicky – Vďaka získaným dátam viete ku komunikácii pristúpiť strategicky, tak aby bola nielen korektná, ale aj efektívna. Nadväzujúcim krokom by mala byť tvorba komunikačnej stratégie podporujúca vaše biznisové ciele.
Zverte bod 3 profesionálom – Naučené marketingové frázy už nestačia, najmä v súčasnosti pod hrozbou poškodenia reputácie či dokonca vysokej pokuty. Skúsení odborníci, ktorí sa v téme ESG a udržateľnosti pohybujú, majú potrebný know-how na to, aby nastavili komunikáciu v súlade s legislatívou a požiadavkami trhu.

Greenwashing predstavuje vážnu výzvu pre každý jeden biznis. Zostávajúce dva roky, počas ktorých príde k transpozícii smernice GCD do slovenskej legislatívy, preto možno využiť užitočne. GreenTalk je pripravený vám pomôcť.

Chcete komunikovať vaše aktivity a zároveň sa vyhnúť greenwashingu? Kontaktujte nás a my vám pomôžeme nastaviť stratégiu profesionálne, transparentne a zrozumiteľne.

Mám záujem o konzultáciu

Príspevok Čo je greenwashing a ako sa mu vyhnúť? Tipy pre zodpovednú komunikáciu je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

ANALÝZA: Nevidíme ich a necítime. Zabránené emisie urýchľujú cestu ku klimatickej neutralite

webdev — Mon, 13 Nov 2023 14:39:51 +0000

Predstavte si, že by sme dokázali „vymazať” emisie, ktoré produkujú osobné motorové vozidlá na slovenských cestách. Nejde o ich kompletné nahradenie elektromobilmi, ale o zahrnutie tzv. zabránených emisií (z angl. avoided emissions). Sú to emisie, ktorých vzniku dokážeme zabrániť ekologickejšími produktmi a službami. V analýze prinášame tri príklady dekarbonizačných projektov na Slovensku, ktoré spolu dokážu zabrániť takmer 2,5 miliónom ton emisií, čo je porovnateľné s ročnou prevádzkou dvoch miliónov osobných vozidiel. Priblížia nás zabránené emisie k národným cieľom klimatickej neutrality?

V článku sa dozviete:

Emisie sú látky vypúšťané do atmosféry buď vo forme skleníkových plynov alebo tuhých znečisťujúcich látok. Vznikajú aj prirodzenou cestou, napríklad počas vulkanických erupcií. Samostatnou kategóriou sú emisie spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie.

Cieľom Európskej zelenej dohody (European Green Deal) je klimatická neutralita do roku 2050. Na rozdiel od uhlíkovej neutrality ide o nulové čisté emisie skleníkových plynov, nielen oxidu uhličitého.

Pri hodnotení firemnej činnosti sú často prehliadané takzvané zabránené emisie. Sú to skleníkové plyny, ktorých vypusteniu sa podarilo zamedziť vďaka náhrade jedného produktu/služby za iný, ekologickejší.

Čo sú zabránené emisie?

Pre ilustráciu zabránených emisií môžeme použiť príklad tepelných čerpadiel, ktorých potenciál sme pred časom rozoberali v analýze zvyškového tepla. Vďaka inštalácii tepelného čerpadla dokážeme využiť zvyškové (odpadové) teplo napríklad na ohrev domácností a administratívnych budov. S nárastom dopytu po tepelných čerpadlách zákonite rastú aj vypustené emisie z ich výroby a používania.

Do úvahy však treba zobrať aj alternatívu, ak by k využitiu tepelného čerpadla neprišlo. Teplo z fosílnych zdrojov spôsobí väčšiu emisnú záťaž na životné prostredie. Rozdiel medzi množstvom emisií domu s tepelným čerpadlom a bez neho sú práve zabránené emisie. Celkový efekt na spoločnosť je pozitívny vďaka zabráneniu emisií domácností z využívania energie z uhlia alebo zemného plynu. Tento efekt vysvetľuje aj nasledujúca grafika:

Zabránené emisie cez koncept porovnávania dvoch scenárov

Tri pozitívne príklady na Slovensku

V našej analýze sme zhodnotili tri prípadové štúdie zo Slovenska na základe poznatkov z konkrétnych ekologizačných projektov spoločností KOSIT a.s., MH Teplárenský Holding a.s. a Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Aplikovali sme metodiku výpočtu zabránených emisií cez dôsledkový prístup, ktorý odporúča príručka GHG protokol.

Prvá štúdia porovnáva vplyv tzv. zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) na emisnú záťaž odpadového hospodárstva v porovnaní so skládkovaním.
V druhej štúdii sme posúdili očakávaný efekt nahradenia fosílnych zdrojov vo výrobe tepla geotermálnou energiou.
Tretí prípad sa venuje rozvoju zelenej infraštruktúry a jej vplyvu na spotrebu energií v mestách.

1. Čo dokáže energetické zhodnocovanie odpadu

ZEVO slúži na premenu nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo. Vyspelá Európa disponuje viac ako 500 zariadeniami tohto typu. Podľa dát z Eurostatu, ktoré sme spracovali v analýze emisií z nakladania s odpadom, možno práve nízkemu podielu odpadu spracovaného v ZEVO pripísať jednu z hlavných príčin zaostávania slovenského odpadového hospodárstva za tým zahraničným.

Najväčšiu environmentálnu záťaž pri spracovaní odpadov predstavujú skládky. Biela kniha odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (BKOH SR) uvádza: „Zneškodňovanie odpadov, najmä formou skládkovania, patrí k najmenej žiadúcim a podporovaným činnostiam nakladania s odpadmi. Celá EÚ, vrátane Slovenskej republiky, dlhodobo prezentuje stratégiu výrazného odklonu od skládkovania odpadov a preferuje iné formy nakladania s odpadmi.”

Výsledná emisná stopa skládkovaného odpadu závisí od jeho zloženia. Vyjadruje sa prostredníctvom ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2ekv). Na základe rôznych vedeckých štúdií sme do našej analýzy vybrali priemernú hodnotu 688 kg CO2ekv/t.

Do úvahy je nutné zobrať aj palivo, ktorým by domácnosti nahradili teplo a elektrinu vyrobenú v ZEVO. Najpoužívanejším palivom v Slovenskej republike je fosílny zemný plyn. Podľa štatistík EIA pripadá na každú 1 MWh tepla vyrobenú zo zemného plynu približne 181 kg CO2ekv. Výhrevnosť nerecyklovateľného odpadu závisí od jeho zloženia. V priemere vieme vyrobiť z 1 tony zhodnoteného odpadu cca 2,6 MWh tepla.

Aj pri energetickom zhodnotení odpadu dochádza k uvoľneniu emisií. V našej analýze, opäť na základe viacerých štúdií, uvažujeme s priemernou hodnotou 462 kg CO2ekv vypustených z 1 tony zhodnoteného odpadu.

Pozreli sme sa retrospektívne na zabránené emisie vďaka prevádzkovaniu košického ZEVO. Množstvo spracovaného odpadu sme prevzali z výročných správ spoločnosti KOSIT a následne sme porovnali pomocou vyššie uvedených faktorov dva scenáre – Slovensko s možnosťou energetického zhodnotenia odpadu v Košiciach a bez nej.

Rozdiel medzi scenármi je vyše 75 tisíc ton zabránených emisií ročne. Inými slovami, vďaka každému ďalšiemu ZEVO by sme vedeli na Slovensku zabrániť vzniku významného množstva emisií, ktoré vzniká zo skládok. Pre ilustráciu, 75 tisíc ton skleníkových plynov zodpovedá ročnému prevádzkovaniu viac ako 58 tisíc áut*.

Odhadli sme aj vývoj na najbližšie roky. Podľa BKOH SR je súhrnná maximálna ročná kapacita dvoch ZEVO na Slovensku 315 tisíc ton, pričom reálna prevádzková kapacita je 240 tisíc ton ročne. Obe tieto kapacity hodnotia experti ako nedostatočné. BKOH SR odhaduje chýbajúce kapacity ZEVO na úrovni 700 tisíc ton.

Odsimulovali sme pätročný vývoj emisií, pokiaľ by sme v roku 2026 dokázali využiť plnú súčasnú maximálnu kapacitu a v horizonte piatich rokov ju postupne viac než strojnásobili na 1 milión ton. To zodpovedá približne piatim novým prevádzkam ZEVO alebo rozšíreniam existujúcich (3 medzi rokmi 2026-2028 a 2 medzi rokmi 2028-2030).

Zvolené tempo budovania kapacít ZEVO je technicky realizovateľné a pri dodržaní zákonných lehôt rozhodovacích orgánov aj uskutočniteľné. Na grafe vidíme porovnanie vypustených emisií pri ponechaní súčasnej kapacity ZEVO a emisií vypustených z rovnakého množstva odpadu, ak by sa zhodnotil energeticky.

Pokiaľ príde k realizácii nových zariadení ZEVO (resp. k rozšíreniu prevádzkovej kapacity existujúcich) do roku 2030 sumárne zabránime 2 miliónom ton emisií. To je približne rovnaká úspora emisií ako keby sme naraz odstavili z ciest vyše 1,5 milióna osobných áut*.

2. Čo dokáže geotermálna energia

Geotermálna energia, ktorej zdrojom je zostatkové teplo zemského jadra, patrí medzi obnoviteľné zdroje energie. Jej benefitmi oproti slnečnej a veternej energii sú celoročná dostupnosť a stabilita. Nevýhodou je vysoká počiatočná investícia. V rámci celého životného cyklu však patrí geotermálna energia medzi najlacnejšie a zároveň najekologickejšie zdroje energie.

V súčasnosti sa na Slovensku geotermálna energia využíva primárne na rekreáciu. Ako zdroj tepla na vykurovanie ju využíva napríklad mesto Veľký Meder, kde od roku 2017 zabezpečuje teplo pre mestské budovy a domácnosti. Geotermálnu energiu možno využiť aj na výrobu elektrickej energie. Na Slovensku sú vo fáze rozvoja dve geotermálne elektrárne, jedna v okrese Prešov (obec Ľubotice) a druhá v okrese Žiar nad Hronom (obec Lovča).

V roku 2026 majú ku geotermálne vykurovaným mestám pribudnúť aj Košice. Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, spolurealizovaný štátnou spoločnosťou MH Teplárenský Holding (MHTH), bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla a v auguste získal štatút národného projektu.

Z oficiálnych informácií ohľadom projektu v Ďurkove vyplýva postupná výroba tepla z 65 GWh ročne v roku 2026 až po 175 GWh v roku 2030. Jeho množstvo môže do roku 2035 potenciálne stúpnuť až na 325 GWh, čím by mohla geotermálna energia predstavovať viac ako polovicu palivovej základne košickej teplárne.

Emisná stopa geotermálnej ťažby sa líši v závislosti od použitej technológie a podmienok zdroja. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) uvažuje s mediánovou hodnotou 38 kg CO2ekv na 1 MWh geotermálneho tepla. Keďže hlavným palivom košickej teplárne je v súčasnosti zemný plyn, na porovnanie je pre nás relevantná informácia o emisnej stope plynu s údajom 181 kg CO2ekv/MWh.

Opätovne sme zostavili dva scenáre, pre ktoré sme odsimulovali desaťročný vývoj množstva zabránených emisií. V prvom scenári sa geotermálny vrt v Ďurkove využívať nebude a teplo zabezpečí zemný plyn. V druhom scenári dôjde k postupnej výrobe geotermálneho tepla od roku 2026.

Vďaka realizácii geotermálneho projektu v Ďurkove je možné znížiť množstvo vypustených emisií o 275 tisíc ton, z toho približne 86 tisíc ton už do roku 2030. To sa rovná okamžitému odstaveniu približne 67 tisícov osobných automobilov* zo slovenských ciest.

Pri plánovanom plnom využití potenciálu geovrtu môžeme zabrániť viac ako 46 tisícom ton emisií ročne. V samotnej lokalite Ďurkov je navyše možné minimálne strojnásobiť množstvo ťaženého geotermálneho tepla, čím by sa úspora emisií zvýšila nad 100 tisíc ton ročne.

3. Čo dokáže zeleň v mestách

Stromy, ako aj ďalšie formy zelene fungujú ako prírodné zachytávače oxidu uhličitého (tzv. sekvestrácia uhlíka). Okrem toho vplývajú pozitívne na biodiverzitu, ľudské zdravie a dokonca aj spotrebu energií v mestách.

Zastavané územie totiž obmedzuje schopnosť zachytávať zrážkovú vodu, ktorá sa namiesto toho odvádza do kanalizácie a po čistení vypúšťa naspäť do prírody. S procesom záchytu a čistenia zrážkovej vody je spojená aj spotreba elektrickej energie. Podľa európskeho výskumu čistiarní odpadových vôd sa podieľa tento segment na minimálne 1 % celkovej národnej spotreby elektrickej energie. Na Slovensku to znamená minimálne 300 tisíc MWh.

Na zníženie podielu zrážkovej vody v kanalizačnom systéme existujú viaceré metódy záchytu. Patria sem napríklad priepustné povrchy, dažďové záhrady, vsakovacie systémy a zelená infraštruktúra.

Najvyužívanejšou formou šírenia zelene v mestách je budovanie parkov. Doposiaľ zanedbávanou formou rozširovania zelene v mestách sú strechy budov. Berúc do úvahy vegetačné obmedzenia a prirodzené odparovanie vody dokáže jeden meter štvorcový zelenej strechy zachytiť v slovenských podmienkach približne 406 litrov zrážkovej vody.

Zelené strechy znižujú aj spotrebu elektrickej energie cez pokles množstva dažďovej vody v kanalizácii. Z viacerých vedeckých štúdií vyplýva spotreba elektrickej energie na úrovni 1,2 MWh na 1 milión litrov vody. Podľa údajov o národnom energetickom mixe sa na každý vyrobený 1 MWh elektrickej energie na Slovensku uvoľní približne 157 kg CO2ekv. So záchytom dažďovej vody sú tak spojené aj zabránené emisie.

So starostlivosťou o zelené strechy je spojená aj mierna energetická spotreba odhadovaná na 0,11 kWh elektrickej energie na 1 meter štvorcový. Tá môže byť dodaná napríklad fotovoltaickým panelom. Priemerný emisný faktor pre fotovoltaiku je na úrovni 70 kg CO2ekv/MWh.

Odsimulovali sme dva scenáre do roku 2030. V prvom prípade nepríde k využívaniu existujúcej kapacity striech slovenských budov a zachytávaniu dažďovej vody. V druhom scenári dôjde k postupnej premene zastavanej plochy slovenských miest na zelené strechy. Vo výpočtoch sme uvažovali aj s medziročným nárastom podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe Slovenska.

Spolu by dokázali zelené strechy v našom scenári zabrániť uvoľneniu 356 tisícom ton skleníkových plynov. To zodpovedá ročnej jazde viac než 270 tisícov automobilov*. V scenári sme pracovali s využitím len štvrtiny dostupnej plochy. V prípade úplného “ozelenenia” striech v slovenských mestách by množstvo zabránených emisií do roku 2030 bolo vyše 1,4 milióna ton, čo je ekvivalent okamžitého odstavenia približne 1,1 milióna osobných vozidiel*.

Zhrnutie

Analyzované projekty demonštrujú potenciál v znižovaní uhlíkovej stopy využitím existujúcich technológií. Ukazujú, že zabránené emisie predstavujú dôležitý širší pohľad na dekarbonizačné aktivity a že na jednotlivé prevádzky a odvetvia sa treba pozerať holisticky cez otázku vzájomných vplyvov a pôsobení.

Tri príklady zo slovenskej praxe to potvrdzujú:

Vďaka dostatočnej kapacite ZEVO by sme zvládli znižovať emisie vznikajúce pri nakladaní s odpadom.
Využitím bohatých zdrojov geotermálnej energie dokážeme redukovať emisnú stopu výroby tepla.
Vďaka rozvoju zelenej infraštruktúry budú môcť slovenské mestá prosperovať s výrazne nižšou záťažou na životné prostredie.

Uvedené príklady dokážu do roku 2030 zabrániť vypusteniu vyše 2,4 miliónom ton skleníkových plynov. Znie to prekvapujúco, ale len ich realizáciou by sme dokázali splniť cieľ európskej stratégie Fit for 55 pre Slovensko, a to zníženie emisií o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

V prípade plného využitia potenciálu by sme uvedenými opatreniami atakovali hranicu 3,7 milióna ton zabránených emisií, čo zodpovedá okamžitému odstaveniu takmer 2,9 milióna osobných automobilov*. To je viac áut ako v súčasnosti jazdí po slovenských cestách. Ak by sme v našej analýze pracovali s ďalšími desiatkami prebiehajúcich dekarbonizačných projektov, je predpoklad, že by sme sa dopracovali k záveru ešte skoršieho splnenia ambicióznych cieľov Fit for 55. Pre Slovensko to je dobrá správa.

Analýzu vypracovali Ing. Ján Janošovský, PhD., analytik agentúry GreenTalk a Ján Rapan, viceprezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

Analýzu si môžete stiahnuť aj vo formáte pdf.

Úplné znenie analýzy s objasnením dátových údajov si môžete stiahnuť tu.

Mám záujem o konzultáciu

Vysvetlivky:

* Priemerná emisná záťaž jedného osobného automobilu je 1,28 ton CO2 ročne. Číselný údaj vychádza z analýzy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a každoročného reportu Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). V tomto prípade vzhľadom na dostupnosť údajov neuvažujeme s emisiami skleníkových plynov, ale len čistého oxidu uhličitého. Kompletné vysvetlenie výpočtu je k dispozícii v plnej verzii analýzy na stiahnutie tu.

Príspevok ANALÝZA: Nevidíme ich a necítime. Zabránené emisie urýchľujú cestu ku klimatickej neutralite je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

ANALÝZA: Poklad, ktorým mrháme. Nevyužité zvyškové teplo môže znížiť závislosť na fosílnych palivách

webdev — Wed, 26 Jul 2023 05:00:36 +0000

Energetická kríza zasiahla prakticky všetky krajiny sveta, Slovensko nevynímajúc. Problém so zdražovaním energií a nestabilnými dodávkami palív môže vyriešiť využitie tzv. zvyškového tepla, ktoré je dostupné vo veľkých množstvách. Reč je o tepelnej energii, ktorá je za bežných podmienok považovaná za odpad. Nachádza sa všade okolo nás. Skrýva ju nielen ohriaty vzduch z komínov priemyselných podnikov, ale aj z bežných klimatizácií, administratívnych budov, nákupných centier, supermarketov a datacentier. Teplo vieme získať aj z vody v čistiarňach odpadových vôd.

V článku sa dozviete:

Slovenské domácnosti v roku 2021 spotrebovali podľa Štatistického úradu SR¹ 124 miliónov GJ energie v podobe tepla a elektrickej energie. Najväčší podiel, vyše 40 %, mala energia vo forme zemného plynu (51,4 mil. GJ). Druhé najpoužívanejšie palivo bolo drevo a drevné uhlie (28,7 mil. GJ). V prípade obchodu a služieb, ako aj priemyslu hrala prím elektrina, zemný plyn bol druhou najčastejšie používanou komoditou.

Najznečisťujúcejšie² zdroje energie na báze uhlia (čierne a hnedé uhlie, uhoľné brikety, uhoľný koks) mali v energetickej spotrebe domácností podiel 1,9 %, obchodu a služieb 5,1 % a v prípade priemyslu až 8 %. Uhlie, ako aj iné fosílne palivá, vznikali pod zemou milióny rokov a zo svojej podstaty patria k neobnoviteľným zdrojom energie. Pri spálení uvoľňujú do ovzdušia nadmerné množstvá skleníkových plynov, ktoré sú dominantne zodpovedné za globálne otepľovanie.

Údaje sú výsledkom analýzy konečnej energetickej spotreby, t.j. priamej spotreby palív, elektriny a tepla, z ktorej sú vyňaté neenergetická spotreba (napríklad zemný plyn spotrebovaný v priemysle na výrobu chemikálií) a spotreba za účelom transformácie na elektrickú energiu a iné palivá.

Z čoho sme vychádzali

Pri analýze sme pracovali s dátovými zdrojmi dvoch celoeurópskych štúdií o množstve nevyužívaného tepla z priemyslu, domácností a komerčných budov a zhodnotili sme potenciál Slovenska nahradiť fosílne palivá zvyškovým teplom.

Prvou z nich je štúdia využiteľnosti mestského odpadového tepla v krajinách únie pod hlavičkou projektu ReUseHeat³. Druhou je analýza zvyškového tepla z priemyselných areálov v Európe vypracovaná v rámci projektu sEEnergies⁴.

1. Mestá ako tepelný zdroj (ReUseHeat³)

Mestské zvyškové teplo pochádza od siedmych hlavných skupín producentov. Patria sem datacentrá, stanice metra, potravinárske podniky, supermarkety, administratívne budovy, rezidenčné budovy a čistiarne odpadových vôd. Teplo je dostupné ako ohriaty vzduch z chladiacich jednotiek a odpadová teplá úžitková voda. Ich teplota sa pohybuje od 10 až po vyše 70 °C.

Celkový tepelný potenciál mestského odpadového tepla na Slovensku je 9,9 miliónov GJ. Autori štúdie analyzovali 924 zdrojov odpadového tepla na území Slovenska, z čoho 645 sa nachádzalo v blízkosti mestských vykurovacích sietí. Viac ako polovicu dostupného tepla (56 %) predstavujú čistiarne odpadových vôd. Zo zvyšných zdrojov mali najväčšie zastúpenie datacentrá (20 %) a supermarkety (17 %). Ak by sa brali do úvahy len zdroje v blízkosti vykurovacích sietí, energetický potenciál je na úrovni 8,5 mil. GJ.

2. Teplo ako vedľajší produkt priemyslu (sEEnergies⁴)

V energeticky náročných priemyselných sektoroch, napríklad pri výrobe ocele, cementu, skla, papiera alebo chemikálií, nevyhnutne vznikajú spaliny. Je to koncentrovaný odpadový prúd horúcich plynov, ktorý je vďaka vysokej teplote a nepretržitej dostupnosti atraktívnym zdrojom tepla. Vo väčšine priemyselných tovární sa spaliny vypúšťajú do okolia pri teplotách najmenej 120 °C. V prípade horšieho technického stavu a absencie účinnej rekuperácie tepla môže teplota spalín presiahnuť až 300 °C.

Na Slovensku bolo posudzovaných 18 najväčších podnikov, napríklad U. S. Steel Košice, Duslo, Slovnaft, Mondi SCP alebo Považská cementáreň. Maximálny energetický potenciál slovenského priemyslu na využitie zvyškového tepla je 13,2 miliónov GJ. Ten vychádza z predpokladu nepoužívanej rekuperácie tepla priamo v podniku a maximálneho využitia tepelného obsahu spalín ochladením až na 25 °C. V prípade už existujúcej a prevádzkovanej rekuperácie tepla a získania tepelného obsahu spalín len ochladením na 95 °C, t.j. len ich čiastočného využitia, je dostupné zvyškové teplo na úrovni 3,5 mil. GJ.

Ako využiť zvyškové teplo?

Najvýhodnejšie je využiť identifikované zvyškové teplo priamo pri zdroji, čím sa redukujú zbytočné straty tepla do okolia pri jeho transporte. Pri “vrátení” tepla do výrobného procesu dôjde k zvýšeniu energetickej účinnosti procesu. Zvyškové teplo možno využiť napríklad aj na vykurovanie ostatných priestorov, napríklad skladov alebo kancelárií. Druhou alternatívou je vykurovanie priľahlých budov.

V prípade vykurovania musíme teplo rozdeliť podľa jeho teploty. Teplo dostupné pri teplote viac ako 55 °C je ešte možné využiť priamo. Pokiaľ je jeho teplota nižšia, na jeho efektívne využitie je potrebné ho „zušľachtiť “, t.j. zvýšiť jeho teplotu. Jednou z možností je využiť tepelné čerpadlá. V takomto prípade je nutné zahrnúť do výpočtov aj elektrickú energiu potrebnú na chod čerpadla.

Dobrou správou je, že väčšina elektrickej spotreby sa premení na teplo, čím ešte vzrastie potenciál dodaného tepla. Doplnkom je kombinácia tepelného čerpadla s kondenzáciou spalín. Kým tento proces nie je žiaduci pri vypúšťaní spalín cez komín do okolia, v prípade cieleného využitia tepla zo spalín sa kondenzácia využíva bežne (kondenzačné kotle).

Tri scenáre využitia zvyškového tepla

S využitím predchádzajúcich informácií z dvoch celoeurópskych štúdií a energetickej spotreby podľa Štatistického úradu SR sme porovnali slovenský potenciál využitia zvyškového tepla s energetickou spotrebou slovenských domácností, priemyslu a obchodov a služieb.

Vytvorili sme tri scenáre hĺbky využitia tepla. Scenár KONZERV* (7,0 mil. GJ) predstavuje konzervatívny prístup, ktorý počíta s najmenšou mierou využitia tepla bez tepelných čerpadiel. Scenár MEDIUM** (25,3 mil. GJ) rozširuje niektoré zdroje zo scenáru KONZERV aj o tie, ktoré si vyžadujú inštaláciu tepelných čerpadiel. Posledný scenár SUPER*** (29,5 mil. GJ) zahŕňa všetky dostupné tepelné zdroje tepla a pracuje s najvýhodnejšími podmienkami pre získavanie zvyškového tepla.

a) KONZERV – Zvyškové teplo z miest a priemyslu dokáže v tomto scenári pokryť 2,2 % súčasnej konečnej energetickej spotreby domácností, priemyslu a obchodov a služieb (323,9 mil. GJ). Maximálnym využitím zvyškového tepla v sektore obchodu a služieb je možné nahradiť viac ako 11 % konečnej energetickej spotreby tohto sektoru (59 mil. GJ). Rozdelením tohto tepla medzi viaceré sektory by bolo možné napríklad úplne nahradiť spotrebu fosílneho uhlia v domácnostiach a v obchode a službách (5,4 mil. GJ).

b) MEDIUM – Pri presune do rozšíreného scenára MEDIUM je možné úplne nahradiť uhlie v konečnej energetickej spotrebe na Slovensku (16,6 mil. GJ). Tepelný potenciál v tomto scenári predstavuje až 7,8 % konečnej energetickej spotreby. Ak by sa všetko teplo zužitkovalo v domácnostiach, pokrylo by približne pätinu súčasnej spotreby.

c) SUPER – Tento scenár skrýva najväčší energetický potenciál. Súčasná spotreba uhoľných zdrojov je v ňom pokrytá takmer dvojnásobne. Týmto teplom by bolo teoreticky možné nahradiť 85 % zemného plynu v priemysle využitého na konečnú energetickú spotrebu (34,8 mil. GJ). V scenári SUPER by došlo k nahradeniu vyše 50 % energetickej spotreby obchodu a služieb, čím by sa výrazne znížila závislosť Slovenska od fosílnych palív. Celkovo je možné pokryť vyše 9 % konečnej energetickej spotreby sledovaných odberateľov.

Výhody využitia zvyškového tepla

Ak zdroj zvyškového tepla (prevádzka) využije teplo priamo u seba, nedôjde len k poklesu spotreby primárneho paliva (napr. uhlia), ale aj k priamemu nárastu celkovej energetickej účinnosti. Oba tieto závery podporujú strategické ciele SR do najbližších rokov⁵, a to zvýšiť energetickú efektívnosť a nahradiť uhlie inými, nízko-emisnými a zdravotne menej závadnými zdrojmi energie.

Využívaním zvyškového tepla dôjde aj k zníženiu vypúšťaných emisií skleníkových plynov, a to vďaka nahradeniu fosílnych zdrojov energie. Pridruženou emisnou záťažou mestského a priemyselného tepla by bol spôsob ich „zušľachtenia“ pre vykurovacie účely.

Tepelné čerpadlá by mali byť poháňané zelenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. Najvyššiu spotrebu elektrickej energie má scenár SUPER, a to 1,8 TWh elektrickej energie, čo predstavuje približne 6 % z hrubej výroby elektriny na Slovensku¹ za rok 2021.

Pridanou hodnotou sú aj očakávané znížené náklady na vykurovanie, keďže samotné zvyškové teplo je k dispozícii zadarmo. To by pomohlo až 8,2 % slovenských domácností, ktoré sú podľa najnovšej štúdie Prognostického úradu SAV⁶ vystavené energetickej chudobe. Týka sa to najmä východného a južného Slovenska. Vyšší index ohrozenia majú aj obce v Žilinskom kraji. Rozdelenie potenciálu zvyškového tepla v scenári SUPER po samosprávnych krajoch odhaľuje, že najviac tepla je k dispozícii práve v Košickom kraji. Nasleduje Bratislavský kraj a tretí najvyšší tepelný potenciál má Žilinský kraj.

Konečná cena bude závisieť od vzdialenosti zdroja od odberateľov a požadovanej teploty. Vo svete však existuje viacero príkladov ekonomicky rentabilných aplikácií. Najefektívnejšou možnosťou využitia analyzovaného zvyškového tepla je jeho priama spotreba čo najbližšie pri zdroji. Využiť ho je možné aj pri výrobe teplej úžitkovej vody.

Limitujúcim faktorom zvyškového tepla je jeho teplota. Ani najmodernejšie technológie “zušľachťovania” tepla nedokážu zabezpečiť tak vysoké teploty, aké je možné dosiahnuť priamym spaľovaním paliva v kotli. Pre pokrytie spotreby tepla pri vysokej teplote je vhodnou alternatívou zužitkovať inú surovinu bežne považovanú za ďalej nepoužiteľnú, a to nerecyklovateľný odpad v zariadeniach na energetické využitie odpadu. Pri ročnej produkcii jedného milióna ton nerecyklovateľného odpadu⁷ je možné získať v závislosti od jeho výhrevnosti dodatočne od 6,5 až po 15 mil. GJ tepelnej energie.

Ukážky úspešnej integrácie zvyškového tepla

Jednou z možností je smart plánovanie miest. V nemeckom Frankfurte je rozbehnutých viacero projektov na využívanie odpadného tepla z datacentier pre domácnosti a administratívne budovy. Teplo z dátových centier by mohlo do roku 2030 pokrývať celkový dopyt domácností a kancelárií⁸.

V podobnom duchu uzavreli minulý rok zmluvu o kooperácii fínska energetická spoločnosť Fortum a Microsoft. Teplo generované dvomi novými dátovými centrami, ktoré Microsoft buduje v Helsinkách, využije Fortum na vykurovanie domácností a kancelárií v susednom meste Espoo⁹.

V dánskom meste Horuphav zrekonštruovali v roku 2015 supermarket po požiari tak, že zvyškové teplo z chladiaceho systému pokrýva nielen väčšinu spotreby tepla samotného obchodu, ale časť tepla je predávaná miestnej teplárni¹⁰.

Inštaláciu tepelných čerpadiel na využitie tepla z odpadových vôd plánujú v nemeckom Hamburgu. V roku 2025 by mohli štyri veľké tepelné čerpadlá zásobovať teplom 39 000 domácností¹¹.

Vizualizácia inštalácie tepelného čerpadla Johnson Controls na ČOV v Hamburgu¹¹

Aj chemický gigant BASF plánuje zapojiť tepelné čerpadlo na využitie zvyškového tepla v komplexe v Ludwigshafene. Na chod využijú elektrinu z obnoviteľných zdrojov¹².

Úspešnú inštaláciu tepelných čerpadiel má za sebou kogeneračná jednotka v dánskom meste Bjerringbro. Využitím kondenzácie spalín spolu s tepelnými čerpadlami v nej dokázali ochladiť spaliny až na teplotu 15 °C a ohrievať vodu pre lokálnu sieť centrálneho zásobovania teplom¹³.

Zvyškové mestské teplo možno integrovať aj netradične. Ukážkou je farma na homáre v blízkosti nórskeho mesta Stavanger. Miestne dátové centrum využíva ľadovú morskú vodu z neďalekých fjordov. Oteplenú vodu vypúšťa pri teplote 20 °C, ktorá je vhodná práve pre chov homárov. Kombináciou vhodného zdroja a odberateľa tak vznikol inovatívny biznis model¹⁴.

Analýzu si môžete stiahnuť aj v pdf.

Analýzu pre GreenTalk vypracoval Ing. Ján Janošovský, PhD.

Mám záujem o konzultáciu

Vysvetlivky:

* Scenár KONZERV počíta s využitím mestského odpadového tepla v tesnej blízkosti zdroja bez potreby tepelného čerpadla a nezahŕňa teplo z čistiarní odpadových vôd, ktoré je prítomné pri teplotách nižších ako 20 °C. Tiež uvažuje s excelentným stavom priemyslu a využitím tepelného obsahu spalín len v oblasti vysokých teplôt.
** Scenár MEDIUM zahŕňa všetky zdroje mestského tepla v blízkosti vykurovacích sietí aj so zapojením tepelných čerpadiel. Pre priemyselné teplo uvažuje zlý stav rekuperácie tepla a maximálne využitie tepelného obsahu spalín priamo na zdroji.
*** Scenár SUPER rozširuje tepelný potenciál aj o zdroje mestského tepla, ktoré nemajú v blízkosti vykurovacie siete ani iných odberateľov tepla. V prípade spalín z priemyselných procesov je zahrnutá aj možnosť distribúcie tepla mimo samotný zdroj. Za týmto účelom sa počíta so zapojením tepelných čerpadiel pre využitie tepelného obsahu spalín v oblasti nízkych teplôt.

Zdroje:

1) https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/multi/energy/publications/!ut/p/z1/
2) https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/ipcc_wg3_ar5_chapter7.pdf#page=29
3) https://www.reuseheat.eu/wp-content/uploads/2021/02/D1.4-Accessible-urban-waste-heat_revised-compressed.pdf
4) https://zenodo.org/record/4785411#.YnTziuhBxaQ
5) https://www.minzp.sk/files/iep/publikacia_zelensie-slovensko-sj_web.pdf
6) https://www.prog.sav.sk/portfolio/hlbkova-studia-energetickej-chudoby/
7) https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/lacnym-teplom-odpadu-mozno-zasobovat-desiatky-tisic-domacnosti-preco-to-nedeje
8) https://www.cleanenergywire.org/news/data-centres-frankfurt-provide-excess-heat-district-network
9) https://www.fortum.com/media/2022/03/fortum-and-microsoft-announce-worlds-largest-collaboration-heat-homes-services-and-businesses-sustainable-waste-heat-new-data-centre-region
10) https://www.euroheat.org/resource/energy-optimization-in-a-supermarket-in-h-ruphav.html
11) https://www.johnsoncontrols.com/media-center/news/press-releases/2023/05/16/johnson-controls-to-supply-four-large-scale-heat-pumps-for-hamburg-wastewater-heat-project
12) https://balkangreenenergynews.com/basf-plans-to-build-a-heat-pump-as-big-as-soccer-field/
13) https://heatpumpingtechnologies.org/annex47/wp-content/uploads/sites/54/2018/12/annex-47sub-projetcsbjerringbroflue-gas.pdf
14) https://hatcheryfm.com/news/latest-news/land-based-lobster-farming-to-use-waste-heat-from-data-center/

Príspevok ANALÝZA: Poklad, ktorým mrháme. Nevyužité zvyškové teplo môže znížiť závislosť na fosílnych palivách je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

Pokuty až do štyroch percent z obratu. Boj proti greenwashingu sa stupňuje

webdev — Mon, 05 Jun 2023 11:47:50 +0000

Ak vaša firma používa pri výrobkoch a službách pojmy typu “ekologický”, “udržateľný” alebo “uhlíkovo neutrálny”, mali by ste zbystriť pozornosť. Európska komisia predstavila návrh novej Smernice o environmentálnych tvrdeniach (GCD), ktorá má chrániť spotrebiteľov pred zavádzajúcimi environmentálnymi tvrdeniami známymi aj ako greenwashing.

V článku sa dozviete:

Až takmer polovica environmentálnych tvrdení firiem na internete môže byť klamlivá, tvrdí Európska komisia. Takzvaný greenwashing sa preto stal negatívnym a dlho tolerovaným trendom, ktorý sa komisia snaží obmedziť. Preto minulý rok prišla s návrhmi na posilnenie postavenia spotrebiteľov. Jedenásteho mája 2023 bola Európskym parlamentom schválená smernica upravujúca existujúce smernice o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES Unfair Commercial Practices Directive) a právach spotrebiteľov (2011/83/EU Consumer Rights Directive) s pomerne jednoznačným výsledkom. Za hlasovalo 544 poslancov, proti bolo 18 a 17 poslancov sa zdržalo.

Cieľom smernice je nielen obmedziť dosah greenwashingu a umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, ale viac kontrolovať samotné spoločnosti a sankcionovať ich, ak tieto pravidlá porušujú.

Čo je to greenwashing?

Je to nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenie firmy o jej tovare či službe, ktorým sa snaží presvedčiť spotrebiteľa, že jej výrobky majú pozitívny alebo žiadny dopad na životné prostredie. Prípadne, že produkty firmy poškodzujú životné prostredie menej než u konkurencie. Zavádzanie môže byť pri zložení výrobku, spôsobe jeho výroby, či pri spôsobe jeho likvidácie.

Smernica je zároveň návodom pre jednotlivé štáty. Tie by mali vytvoriť vlastný postup ako overovať pravdivosť tvrdení a zamedziť greenwashingu. Po nadobudnutí účinnosti smernice, budú mať členské štáty EÚ 18 mesiacov na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva a 24 mesiacov na to, aby začali uplatňovať príslušné opatrenia.

Úprava existujúcich smerníc je len začiatkom boja EÚ s greenwashingom. Jasnejšie pravidlá kontroly a sankcií nastavuje nový návrh smernice o environmentálnych tvrdeniach (Green Claims Directive – GCD). Tú predstavila Európska komisia v marci tohto roku a má slúžiť ako robustný doplnok k už schválenému rozšíreniu práv spotrebiteľa. Definuje, za akých podmienok sú environmentálne tvrdenia firiem oprávnené a stanovuje pokuty v prípade ich porušenia.

Od povinností vyplývajúcich z GCD sú oslobodené firmy, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov a obrat nižší ako 2 milióny EUR. Malé podniky bez ohľadu na veľkosť budú naďalej podliehať pravidlám o environmentálnych tvrdeniach podľa smernice o nekalých obchodných praktikách (SNOP)

Aktualizácia 17.7.2023: Na základe podnetu od Petra Šimurku z Nezávislej Environmentálnej Konzultačnej Agentúry sme upravili úvod nášho blogu, ktorý v určitých pasážach stotožňoval smernicu 2022/0092 schválenú Európskym parlamentom v máji 2023 s návrhom smernice 2023/0085 (GCD) predstaveným Európskou komisiou v marci 2023. Prvá menovaná sa venuje rozšíreniu ochrany spotrebiteľa pred klamlivou reklamou, napr. rozšírením aktivít považovaných za greenwashing. Neobsahuje však zmeny v pokutách. Smernica GCD predstavuje ucelený nástroj pre definíciu explicitných environmentálnych tvrdení aj s návrhom nových kontrolných a sankčných mechanizmov.

Greenwashing všade okolo nás

Kroky k obmedzeniu nekalých aktivít najmä pri zavádzaní spotrebiteľov vyplynuli z častého porušovania pravidiel na európskom trhu. Politici sa tak dnes snažia zabrániť tomu, aby firmy prezentovali svoje produkty ekologickejšie, než v skutočnosti sú.

„Zelené tvrdenia sú všade: tričká šetrné k oceánom, uhlíkovo neutrálne banány, džúsy šetrné k včelám, dodávky kompenzované 100 % CO2 a tak ďalej,“

Frans Timmermans

výkonný viceprezident pre Európsku zelenú dohodu

Príklady greenwashingu sú rozmanité. Česká konzultačná spoločnosť CIRA v materiáli Komunikácia bez greenwashingu identifikovala až 10 typov tvrdení, ktoré možno označiť ako zelené klamstvá.

Medzi najčastejšie patrí “skrytý kompromis”. Ide o tvrdenie, v ktorom firma prezentuje svoje zelené aktivity a zamlčiava tie ostatné, ktoré sú voči životnému prostrediu škodlivé. Iným príkladom môže byť “vágne tvrdenie”, kedy sa spotrebiteľ napríklad dozvie, že výrobok obsahuje 20 % biobavlny, no informácia sa o zvyšku zloženia sa buď nedá nájsť alebo sa hľadá komplikovane. Ďalším príkladom zeleného klamstva je “chýbajúci dôkaz”, teda tvrdenie, ktoré nie je potvrdené nezávislou treťou stranou.

Čo znamená smernica pre firmy?

Aby firma splnila navrhované pravidlá, musí sa podľa spoločnosti Deloitte zamerať na integritu, transparentnosť a overovanie environmentálnych údajov.

Kľúčovou súčasťou bude vykonávanie hodnotení životného cyklu (LCA). Práve zhromaždené údaje sa môžu použiť na nastavenie férovej komunikácie. Celý proces bude musieť byť validovaný externým overovacím systémom, ktorý zabezpečí akreditovaná tretia strana.

Čo je LCA?

Skratka pre posudzovanie životného cyklu produktov a služieb, pochádza z anglického výrazu Life Cycle Assessment. Zahŕňa všetky environmentálne dopady od výroby, používania až po likvidáciu výrobku.

Na splnenie týchto nárokov budú musieť firmy nastaviť nový pohľad na svoje dodávateľské, výrobné a distribučné procesy. To bude vyžadovať vytvorenie nového systému kontrol a správy údajov. Nevyhnutnou požiadavkou bude rozvíjanie organizačných schopností a vzdelávanie ľudí. Zmeny môžu vyžadovať vytvorenie špecializovaného tímu (alebo v menších spoločnostiach pridelenie osoby), ktorý by dohliadal na rámcový proces environmentálneho manažérstva.

Spoločnosti budú taktiež musieť zvážiť, ako zvýšiť kvalifikáciu ostatných tímov, pracujúcich v oblasti marketingu a externej komunikácie. Podľa nových požiadaviek budú mať tieto tímy vedúcu úlohu pri vývoji presných, úplných a obhájiteľných environmentálnych tvrdení.

Zelené tvrdenie bude musieť obstáť

Firma, ktorá plánuje “komunikovať na zeleno”, bude musieť napríklad akceptovať celý rad pravidiel. Inšpirovaní článkom od Shearman & Sterling ponúkame niekoľko povinností, ktoré smernica od firiem vyžaduje:

uvádzať, či sa tvrdenie vzťahuje na celý výrobok alebo jeho časť, alebo na všetky činnosti obchodníka alebo ich časť;
vychádzať pri komunikácii zo „všeobecne uznávaných" vedeckých dôkazov;
brať do úvahy celkový životný cyklus produktu (LCA);
akceptovať všetky relevantné environmentálne aspekty alebo vplyvy pri posudzovaní environmentálneho správania;
preukázať, že akýkoľvek nárokovaný prospech alebo výhoda presahuje minimálne právne požiadavky alebo bežnú prax v príslušnej skupine produktov alebo sektore;
opísať akékoľvek kompenzácie uhlíka, na ktoré sa spolieha (a či tieto kompenzácie súvisia so znížením alebo odstránením emisií).

Všetky riadne podložené environmentálne tvrdenia a označenia budú musieť byť nezávisle overené a certifikované. Hodnotenia tvrdení budú povinne zverejňované ako webový odkaz, QR kód alebo iný online ekvivalent. Informácie sa musia preskúmať a aktualizovať každých päť rokov alebo vždy, keď nastanú okolnosti ovplyvňujúce presnosť tvrdenia.

Mastné pokuty a sankcie

Všetky zainteresované strany sú si vedomé, že spomenuté zmeny a opatrenia prirodzene vytvoria tlak na rozpočty firiem. Najímanie a vzdelávanie pracovníkov, zber a vyhodnocovanie dát, právne a auditorské služby, úprava výrobných a prevádzkových procesov ako aj poplatky za verifikáciu samotných marketingových tvrdení so sebou prinesú náklady, ktoré môžu byť pre firmy v aktuálnej náročnej dobe ďalším neželaným nákladom.

Rozsah vyvolaných nákladov sa momentálne nedá presne pomenovať, ale bude vychádzať z už existujúcich kontrolných mechanizmov. Návrh novej smernice ponúka celkom jasnú predstavu o otázke kontroly a sankcií. Tie zahŕňajú:

pokuty v celkovej výške až do 4 % ročného obratu. Výška pokút sa bude zvyšovať za opakované porušenia;
konfiškácia príslušného produktu alebo príjmov, ktoré obchodník z tohto produktu získal;
dočasné vylúčenie až na 12 mesiacov z procesov verejného obstarávania a prístupu k verejnému financovaniu.

Na porušovanie pravidiel budú dohliadať príslušné orgány, ktoré si určia jednotlivé štáty a to aj prostredníctvom pravidelných kontrol environmentálnych tvrdení a označení. Tieto orgány budú disponovať plnými kontrolnými a presadzovacími právomocami, vrátane práva na prístup k informáciám, na začatie vyšetrovania alebo konania, požiadaviek na uplatnenie primeraných nápravných opatrení, prijatia súdneho príkazu a uloženia ponuky alebo sankcie.

Nové príležitosti pre biznis

Komisia si je vedomá toho, že firmy potrebujú nielen rámec, ale aj motiváciu. Uvádza, že nové pravidlá umožňujú posilnenie hospodárskych subjektov, ktoré sa usilujú zvýšiť environmentálnu udržateľnosť svojich produktov a činností. Vďaka tomu by mala rásť dôvera spotrebiteľov voči “zeleným tvrdeniam” o produktoch, ktoré kupujú. Spotrebitelia kladúci dôraz na environmentálne aspekty svojich nákupných rozhodnutí môžu zvýšiť dopyt po “zodpovednej” kategórii firiem.

Odhliadnuc od spomínaných povinností, bude na “konci dňa” dôležité ako bude firma viesť svoju marketingovú komunikáciu. Aj preto bude potrebovať komunikačných partnerov (marketingové, reklamné a PR agentúry), ktoré majú s problematikou “zelenej komunikácie” reálnu skúsenosť a vedia ju viesť efektívne a korektne.

V tomto ohľade je vám GreenTalk kedykoľvek k dispozícii.

Mám záujem o konzultáciu

Príspevok Pokuty až do štyroch percent z obratu. Boj proti greenwashingu sa stupňuje je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

ANALÝZA: Emisie z odpadu v EÚ klesajú, no na Slovensku rastú. Príčinou sú skládky

webdev — Mon, 22 May 2023 09:16:16 +0000

Produkcia odpadu vo väčšine krajín Európskej únie stúpa. Čím viac odpadu vytvoríme, tým viac ho musíme spracovať. Napriek tomu len osem krajín v únii zaznamenalo nárast emisií z odpadu. Slovensko patrí k nim. Môže za to najmä skládkovanie. Dobrou správou je, že vďaka zvýšeniu miery recyklácie o viac než 110 % a energetického zhodnocovania o vyše 120 % sme za 10 rokov znížili environmentálnu záťaž spôsobenú skládkami. Oproti európskemu priemeru však stále tvoríme o tretinu viac emisií na tonu odpadu. Pri analýze sme využili najaktuálnejšie údaje Eurostatu a zmapovali vývoj tvorby a spracovania odpadu v krajinách EÚ27 v rokoch 2010 až 2020.

V článku sa dozviete:

Produkcia odpadu od roku 2010 rástla vo väčšine krajín EÚ27. Na Slovensku išlo o nárast o necelých 17 % na 7,8 mil. ton. Započítané sú komunálny odpad z domácností a firiem, priemyselný odpad, chemický a zdravotnícky odpad, odpad živočíšneho a rastlinného pôvodu a ostatné druhy odpadov s výnimkou veľkého minerálneho odpadu, ktorý vzniká pri stavbách a demoláciách.

Z krajín V4 klesla tvorba odpadu len v Maďarsku, a to o takmer 12 %. V absolútnych číslach si najhoršie z V4 viedlo Poľsko. V porovnaní s rokom 2010 navýšilo produkciu odpadu o 6,8 mil. ton, kým Česká republika o 3,1 mil. ton a Slovensko o 1,1 mil. ton. Spolu krajiny EÚ27 vyprodukovali o 16,5 mil. ton odpadu viac.

Podľa regiónu sa líši spôsob spracovania odpadu a tým aj vznikajúca uhlíková stopa, ktorá je výsledkom rozkladných procesov najmä uhlíkatých zložiek odpadu. Spôsob nakladania s odpadom tak výrazne prehovára do štruktúry a množstva vypúšťaných skleníkových plynov.

Najväčší podiel na odpadových emisiách, vyše 70 %, má likvidácia tuhého odpadu skládkovaním. Menšiu časť environmentálnej záťaže tvoria odpadové vody (< 20 %), biologické spracovanie (< 6 %) a spaľovanie1 (< 4 %).

V roku 2020 vzniklo v Európskej únii 112 mil. ton odpadových emisií, čo je o takmer 18 % menej ako v roku 2010. Na Slovensku je situácia s odpadovými emisiami menej priaznivá. V roku 2020 sme pri spracovaní odpadu vyprodukovali 1,68 mil. ton skleníkových plynov. Oproti roku 2010 (1,57 mil. ton) tak ide o nárast 7 %.

V tomto ohľade sme piatou najhoršou krajinou EÚ27 a patríme medzi osem krajín, ktoré v sledovanom období zaznamenali v produkcii emisií nárast. Vyšší percentuálny nárast mali len Írsko (+70 %), Malta (+42 %), Česká republika (+15 %) a Cyprus (+14 %).

Poznámka 1) Dáta v Eurostate sú vykazované podľa metodiky European Environment Agency. Spaľovaním sa rozumie len spaľovanie odpadu bez využitia energie. Pokiaľ dochádza k energetickému zhodnocovaniu odpadu (napr. cielená výroba elektrickej energie alebo vykurovacieho tepla), odpad sa považuje za energeticky hodnotnú surovinu (palivo). Emisie z takéhoto typu spracovania sú preto klasifikované a monitorované v kategórii Energie a nie sú vykazované ako odpadové emisie.

Úspešné stratégie boja s emisiami z odpadu

Skládkovanie dominuje množstvu emitovaných skleníkových plynov z dôvodu vysokého obsahu škodlivého metánu. Metán má 25-násobne výraznejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý. V skládkovom plyne (tzv. LFG z angl. Landfill Gas) má práve metán najväčšie zastúpenie spomedzi sledovaných skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka). Naopak, pri spaľovaní a energetickom využívaní odpadu sa zamedzuje uvoľňovaniu metánu do ovzdušia a vzniká prednostne oxid uhličitý.

Krajiny, ktoré skládkujú menej ako 10 % vygenerovaného odpadu, sa preto dlhodobo zaraďujú k najmenším producentom odpadových emisií² na tonu spracovaného odpadu. Patria sem napr. Dánsko (podiel skládkovania 1,2 %), Holandsko (1,8 %), Rakúsko (7,5 %) alebo Nemecko (8,1 %). Jedná sa o krajiny s vysokou mierou recyklácie a kapacitou zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Všetky tieto krajiny vyprodukovali v roku 2020 na tonu spracovaného odpadu menej ako 160 kg odpadových emisií vyjadrených cez ekvivalent oxidu uhličitého. Naopak, krajiny s podielom skládkovania nad 20 %, generujú na tonu odpadu aj viac než dvojnásobné množstvo odpadových emisií.

Nelichotivými lídrami v intenzite skládkovania sú Malta (59,1 %; 399 kg CO2ekv/t), Rumunsko (47,7 %; 342 kg CO2ekv/t) a Cyprus (45,4 %; 759 kg CO2ekv/t). Pri vyššej miere skládkovania rozhoduje o výslednej environmentálnej záťaži najmä zastúpenie komunálneho odpadu a úroveň triedenia.

Poznámka 2) Odpadové emisie zahŕňajú emisie skleníkových plynov, ktoré členské štáty únie vykazujú v kategórii Odpadové hospodárstvo. Patria sem emisie z likvidácie tuhého odpadu skládkovaním, čistenia a vypúšťania odpadových vôd, biologického spracovania a spaľovania bez využitia energie. Emisie vzniknuté pri energetickom využití odpadu sú vykazované v sektore Energie. Po započítaní týchto emisií by celkové množstvo vyprodukovaných emisií pri spracovaní odpadu vzrástlo. Na základe vyššie uvedenej analýzy zloženia skládkového plynu ale možno s istotou povedať, že odpad na skládke vyprodukuje násobne vyššie množstvo emisií CO2ekv ako spaľovaný alebo energeticky zhodnotený odpad.

Na Slovensku došlo k pozitívnym zmenám, ale výzvy zostávajú

Z dát vyplýva, že k znižovaniu environmentálnej záťaže spracovania odpadu prispieva eliminácia skládkovania. Ako dokazujú príklady z horeuvedených vyspelých krajín (Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko), dosiahnuť ju možno kombináciou vysokej miery recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu, ktorého výsledkom je výroba elektrickej energie a vykurovacieho tepla.

Dokumentuje to aj trend v použitých metódach spracovania odpadu na Slovensku. Od roku 2010 u nás vzrástla recyklácia o 115 % a energetické zhodnotenie odpadu o necelých 123 %. Kým v roku 2010 sme na tonu spracovaného odpadu vyprodukovali takmer 300 kg CO2ekv odpadových emisií, o 10 rokov neskôr to bolo o vyše 21 % menej, a to 233 kg CO2ekv.

Dosiahnutá redukcia však na rozdiel od väčšiny krajín v EÚ27 nebola postačujúca. Množstvo odpadu rástlo rýchlejším tempom, a preto celkové množstvo vypustených skleníkových plynov pri spracovaní odpadu na Slovensku v absolútnych číslach vzrástlo.

Priestor na zlepšenie existuje. Na tonu odpadu sme v roku 2020 totiž vyprodukovali stále o tretinu viac odpadových emisií ako bol priemer únie. Naďalej sme v top desiatke skládkujúcich krajín EÚ27.

Takmer celý rozdiel v spracovaní odpadu medzi Slovenskom a Európskou úniou spočíva v nadmernom skládkovaní a nedostatočnom využívaní energetického zhodnotenia odpadov. Kým úroveň recyklácie máme na Slovensku v podstate totožnú s európskym priemerom, vo využívaní ZEVO zaostávame o viac než 10 %.

Presunom časti odpadu zo skládok do zariadení na energetické využitie odpadov by sme tak mohli dosiahnuť nevyhnutné zníženie environmentálnej záťaže odpadov a vyrovnanie sa štandardom únie.

Analýzu si môžete stiahnuť aj v pdf.

Analýzu pre GreenTalk vypracoval Ing. Ján Janošovský, PhD.

Mám záujem o konzultáciu

Príspevok ANALÝZA: Emisie z odpadu v EÚ klesajú, no na Slovensku rastú. Príčinou sú skládky je zobrazený ako prvý na GreenTalk.

Archívy EÚ | GreenTalk

Clean Industrial Deal (Dohoda o čistom priemysle)

Hlavné prvky a prínosy

Implementácia a očakávané výsledky

Stop pre greenwashing na Slovensku: Praktický návod pre firemnú komunikáciu

V článku sa dozviete:

E-book pre komplexné uchopenie ESG

Prečo je greenwashing na Slovensku problém?

Sankcie, ktoré môžu ohroziť existenciu firmy

Efektívna komunikácia bez greenwashingu

Ako nastaviť transparentnú komunikáciu

Vzdelávanie ako kľúč k úspechu

Prvá európska regulácia AI: Nová kapitola digitálneho obsahu

V článku sa dozviete:

Európska regulácia AI a jej dôvody

Čo prináša nová regulácia AI?

Regulácia AI: Inovácia vs. brzda

Marketing v ére AI: Kvantita na úkor kvality?

Aké miesto má gen AI v ére umelej inteligencie?

Čo je greenwashing a ako sa mu vyhnúť? Tipy pre zodpovednú komunikáciu

V článku sa dozviete:

ESG ako nástroj proti greenwashingu

Legislatívne zmeny a prekážky pri greenwashingu

Hlavné opatrenia GCD (Green Claims Directive):

Silný globálny boj s greenwashingom

Témy sa dajú komunikovať aj zodpovedne a transparentne

ANALÝZA: Nevidíme ich a necítime. Zabránené emisie urýchľujú cestu ku klimatickej neutralite

V článku sa dozviete:

Čo sú zabránené emisie?

Tri pozitívne príklady na Slovensku

1. Čo dokáže energetické zhodnocovanie odpadu

2. Čo dokáže geotermálna energia

3. Čo dokáže zeleň v mestách

Zhrnutie

Vysvetlivky:

ANALÝZA: Poklad, ktorým mrháme. Nevyužité zvyškové teplo môže znížiť závislosť na fosílnych palivách

V článku sa dozviete:

Z čoho sme vychádzali

1. Mestá ako tepelný zdroj (ReUseHeat3)

2. Teplo ako vedľajší produkt priemyslu (sEEnergies4)

Ako využiť zvyškové teplo?

Tri scenáre využitia zvyškového tepla

Výhody využitia zvyškového tepla

Ukážky úspešnej integrácie zvyškového tepla

Vysvetlivky:

Zdroje:

Pokuty až do štyroch percent z obratu. Boj proti greenwashingu sa stupňuje

V článku sa dozviete:

Čo je to greenwashing?

Greenwashing všade okolo nás

Čo znamená smernica pre firmy?

Čo je LCA?

Zelené tvrdenie bude musieť obstáť

Mastné pokuty a sankcie

Nové príležitosti pre biznis

ANALÝZA: Emisie z odpadu v EÚ klesajú, no na Slovensku rastú. Príčinou sú skládky

V článku sa dozviete:

Úspešné stratégie boja s emisiami z odpadu

Na Slovensku došlo k pozitívnym zmenám, ale výzvy zostávajú

1. Mestá ako tepelný zdroj (ReUseHeat³)

2. Teplo ako vedľajší produkt priemyslu (sEEnergies⁴)