Ekomodulácia má byť revolúciou v používaní materiálov. Čo nám prinesie?
Európska únia si do roku 2030 stanovila cieľ používať iba recyklovateľné materiály a obaly. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, je ekomodulácia.
V článku sa dozviete:
- Čo je cieľom ekomodulácie?
- Aké sú praktické problémy jej aplikácie?
- Akú podobu má v krajinách EÚ?
Existuje niekoľko spôsobov ako zastaviť neustály rast tvorby odpadu. Jedným z nich je dizajnovať produkty tak, aby vydržali dlhšie. Alebo predĺžiť ich životný cyklus viacnásobnou recykláciou.
Každý zo spomenutých prístupov má v kolobehu cirkulárnej ekonomiky svoj zmysel. Dlhodobým problémom ich reálneho uplatňovania bol chýbajúci koncept, ktorý by penalizoval používanie materiálov, škodlivých pre životné prostredie a zároveň odmeňoval používanie tých, ktoré sú voči nemu šetrné. Práve to rieši ekomodulácia.
Môže mať rôzne podoby: od zdaňovania produktov, ktoré majú veľkú uhlíkovú stopu, po poskytovanie dotácií výrobkom s preukázateľným prínosom pre životné prostredie. Základnou filozofiou je prenos zodpovednosti za celý životný cyklus výrobku až po likvidáciu na producentov. Mala by motivovať k minimalizovaniu environmentálnej záťaže, zvyšovaniu trvácnosti, znižovaniu uhlíkovej stopy a redukcii odpadu.
Pozornosť sa upriamuje najmä na obaly. Európska únia nariadila členským štátom prijať ekomoduláciu do konca tohto roka. Konečným cieľom je, aby sa do roku 2030 používali v EÚ iba obaly, ktoré sa dajú recyklovať a opakovane použiť. To sa týka aj Slovenska.
Nebude to také ľahké
Preniesť ekomoduláciu do praxe však nie je také jednoduché. Základným a prvým krokom by malo byť nastavenie poplatkov pre výrobcov obalov. Ako však vybrať kritériá?
Je potrebné určiť, čo sa bude v poplatkoch zohľadňovať a v akej miere. Môže to byť uhlíková stopa výrobku pri výrobe, jeho hmotnosť, možnosti a náklady recyklácie či likvidácia na konci životného cyklu výrobku.
Stratégia Európskej únie sa zameriava hlavne na možnosti recyklácie a opätovného použitia. Calvin Lakhan z York University v Toronte upozorňuje, že to nemusí byť environmentálne najlepšia cesta.
Ekomodulácia zohľadňuje hierarchiu odpadového hospodárstva, podľa ktorej je predchádzanie vzniku odpadu a opätovné využívanie materiálov na prvých miestach. Zdroj: ewia.sk
Pri pohľade na hierarchiu odpadového hospodárstva by hlavným cieľom malo byť predchádzanie odpadu. Naďalej platí dôležitá myšlienka: “Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne”. Jednou z možností je znižovanie objemu obalov použitím ľahších a menej rozmerných materiálov. Tieto materiály sú horšie recyklovateľné. Naopak spravidla sa lepšie recyklujú pevnejšie a tým pádom ťažšie obaly. Práve tento príklad poukazuje na to, že vnímať ekomoduláciu iba cez prizmu jedneho prístupu – recyklácie, by bolo škodlivé.
Podľa Lakhana je potrebné sa pozrieť na celý životný cyklus obalu. “Napriek nízkej miere recyklovateľnosti sa vďaka ľahkým obalom znižuje množstvo použitých materiálov, dosahuje sa efektívnosť logistiky a prepravy, čo vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov a predlžuje sa trvanlivosť výrobkov,” dodáva Lakhan, ktorý je vedeckým pracovníkom z Fakulty environmentálnych a urbánnych zmien. Ekomodulácia zameraná iba na recykláciu tak môže viesť k návratu ťažších obalov a v konečnom dôsledku priniesť horšie environmentálne dopady.
Možné kritériá ekomodulácie
- recyklovateľnosť
- miera skutočnej recyklácie
- prítomnosť nebezpečných látok
- informovanosť spotrebiteľov
- obsah recyklovaných materiálov
- životnosť výrobku a predchádzanie vzniku odpadu
Zdroj: OECD
Navyše, pri recyklácii je dôležitá aj dostupnosť zodpovedajúcej infraštruktúry k zabezpečeniu obehovosti materiálov. “Rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku. Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá,” upozornila pre odpady-portal.sk Beáta Kastlerová zo spoločnosti REcobal.
Na uvedenom príklade s recykláciou vidno, že redukcia “udržateľného nakladania s výrobkom” iba na jeho “recyklovateľnosť”, je problematická. Ekomodulácia prináša do témy holistický pohľad a zároveň upriamuje našu pozornosť na dôležitý aspekt LCA (Life Cycle Assessment). Ten zahŕňa všetky environmentálne dopady výrobku. Od výroby, cez používanie až po jeho likvidáciu.
Možností ako pristúpiť k nastaveniu ekomodulácie je mnoho, aj preto nie je jednoduché pre členské štáty EÚ ich uviesť do praxe. Hlavne, keď záväzná metodika a usmernenie z Európskej komisie chýba. Národné vlády tak k implementácii pristupujú individuálne. Bude zaujímavé sledovať ako sa rôznorodé prístupy prejavia na spoločnom európskom trhu. Praktické dopady ekomodulácie je potrebné priebežne vyhodnocovať a na základe príkladov dobrej praxe ju v budúcnosti upravovať.
Ekomodulácia na Slovensku je ako Colombova žena
Na konci tohto roka uplynie posunutá lehota pre členské štáty EÚ, aby ekomoduláciu zaviedli do praxe. Aj keď sa u nás o ekomodulácii hovorí dlho, nikto zatiaľ nevidel konkrétne opatrenia. Hrozí, že opatrenia zostanú iba na papieri. Ministerstvo životného prostredia dodnes nepredstavilo systém recyklačných poplatkov.
Výrobcovia preto stále nevedia, ktoré materiály budú zvýhodnené, a ktoré nie. Volajú po transparentných pravidlách. “Aby mohli pod vplyvom poplatkov robiť strategické rozhodnutia o tom, aké materiály na balenie svojich produktov použijú. Zároveň by mali mať istotu, že poplatky sa za krátky čas nebudú výraznejšie meniť,” povedal pre odpady-portal.sk Michal Čubrík z Coca Cola HBC Česko a Slovensko.
Príklady poplatkov v EÚ
- za priesvitný PET plast zaplatia výrobcovia v Belgicku o polovicu menšie recyklačné poplatky (200 eur za tonu) ako za horšie recyklovateľný farebný plast (470 eur za tonu)
- až o 100 % je vo Francúzsku zvýšený recyklačný poplatok pre nerecyklovateľné obaly. Výrobky z mono-materiálu sú spoplatnené o 50 % menej ako tie, ktoré kombinujú rôzne materiály pri obaloch, napríklad PET fľaše s hliníkovými uzávermi
- výrobcovia chladničiek, vysávačov a vŕtačiek, ktorí predávajú produkt bez technickej dokumentácie k oprave alebo neposkytujú náhradné diely, sú zaťažení o 20 % vyššou taxou
Na Slovensku sa ekomodulácia v prvej fáze neprejaví v podobe poplatkov. Prvým plánovaným krokom je zavedenie detailnejšej evidencie obalov podľa ich zloženia. Na merateľné dopady ekomodulácie si však budeme musieť počkať. Ani po zverejnení systému poplatkov nebudú výrobcovia schopní prejsť na zvýhodnené materiály okamžite. Na prispôsobenie dizajnu výrobkov, zmeny materiálov a zapracovanie do praxe potrebujú čas. Aj preto sa pozitívne efekty ekomodulácie prejavia až o niekoľko rokov.
