Prvá európska regulácia AI: Nová kapitola digitálneho obsahu
Nezačalo sa to príchodom chatbotov a autonómnymi vozidlami. Umelá inteligencia (AI) je súčasťou každodenných procesov firiem aj jednotlivcov už od prvej polovice 20. storočia. Jej podoby sa postupom desaťročí vyvíjajú a v súčasnosti máme mnoho príkladov. Môže ísť o personalizované návrhy filmov na Netflixe, reklamy pri vyhľadávaní na Googli alebo odporúčania na vylepšenie fotiek na telefóne. Umelá inteligencia stále častejšie mení spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a robíme rozhodnutia. Práve preto prichádza zo strany Európskej únie vôbec prvá regulácia AI vo svete.
V článku sa dozviete:
- Aké kľúčové zmeny prináša regulácia AI?
- Prináša riešenie na najväčšie obavy vyplývajúce z využívania umelej inteligencie?
- Ako sa regulácia dotýka komunikácie a gen AI?
Predstavte si, že by ste sa uchádzali o prácu a o vašom prijatí by rozhodoval AI algoritmus. Alebo, že by umelá inteligencia určovala, či dostanete hypotéku. Ide o scenáre, ktoré sa už dnes stávajú realitou.
Pre firmy to znamená nutnosť prehodnotiť svoje stratégie jej využívania. Už nestačí len implementovať najnovšie technológie – je potrebné zabezpečiť, aby boli použité eticky, transparentne a v súlade s novými pravidlami. A práve preto EÚ cíti potrebu zasiahnuť.
Zároveň je kľúčové nezabúdať na hodnotu ľudskej komunikácie a interakcie. V dosť silnej miere sa totiž AI dotýka aj marketingu, PR, žurnalistiky, grafického vizuálu a ďalších podobných oblastí.
Unikátny pohľad na aktuálnu situáciu medzi profesionálmi ponúka štúdia spoločnosti Kantar o AI v marketingu na Slovensku a v Česku. Podľa tejto štúdie až 70% marketérov verí, že AI zmení spôsob, akým pracujú. Zároveň však štúdia odhalila, že len 30% opýtaných má jasne definovanú stratégiu v tomto smere. Tento rozpor ukazuje, že mnohé firmy si uvedomujú potenciál umelej inteligencie, ale stále hľadajú spôsoby, ako ju efektívne implementovať.
Európska regulácia AI a jej dôvody
Európsky akt o umelej inteligenci (AI Act), vstúpil do platnosti začiatkom augusta 2024. Členské štáty musiado 2. augusta 2025 zvoliť vnútroštátne orgány, ktoré budú dohliadať na dodržiavanie týchto pravidiel. Hoci väčšina pravidiel začne na národnej úrovni platiť až v roku 2026,štáty a firmy sa musia pripraviť na zvýšené nároky na transparentnosť a zodpovednosť pri vývoji a nasadzovaní AI systémov do procesov už dnes.
Akt predstavuje prvý komplexný právny rámec pre reguláciu AI na svete. Tento krok má zásadný význam nielen pre technologický sektor, ale pre celú spoločnosť. Podľa tlačovej správy Európskej komisie „stanovuje harmonizované pravidlá pre vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov umelej inteligencie v Únii na základe prístupu založeného na riziku“. Inými slovami, EÚ chce zabezpečiť, aby AI systémy boli bezpečné, transparentné a rešpektovali základné práva občanov.
Prečo je to také dôležité? Stačí sa pozrieť na nedávne škandály spojené s využívaním osobných údajov sociálnymi sieťami alebo na obavy z manipulácie verejnej mienky prostredníctvom AI. Pravidlá sú teda na mieste.
Čo prináša nová regulácia AI?
Európsky akt o umelej inteligencii (The AI Act (Regulation (EU) 2024/1689) prináša konkrétne zmeny, ktoré ovplyvnia vývoj a používanie tejto technológie v celej Európe.
Tu sú kľúčové body:
- Kategorizácia AI systémov podľa rizika: Akt rozdeľuje AI systémy do štyroch kategórií: neprijateľné riziko, vysoké riziko, obmedzené riziko a minimálne riziko. Systémy s neprijateľným rizikom, ako napríklad sociálne hodnotenie občanov, budú úplne zakázané. Naopak, systémy s minimálnym rizikom môžu byť vyvíjané a používané bez obmedzení.
- Prísne požiadavky pre vysokorizikové systémy: AI systémy používané v kritických oblastiach, ako zdravotníctvo, vzdelávanie alebo bezpečnosť, budú musieť spĺňať prísne požiadavky na bezpečnosť a transparentnosť. To znamená, že firmy budú musieť podrobne dokumentovať, ako ich technológia funguje a aké údaje používa.
- Transparentnosť pre používateľov: Tí budú oboznámení, že komunikujú s AI systémom. Napríklad, ak chatujete so zákazníckou podporou, budete mať informáciu, či komunikujete s človekom alebo s chatbotom.
- Zriadenie Európskej rady pre AI: Nový orgán bude dohliadať na implementáciu nariadenia a poskytovať odborné poradenstvo k novým technológiám AI.
- Pokuty pri nedodržiavaní: Spoločnosti, ktoré budú tento akt ignorovať čelia hrozbe sankcií až do výšky 7% celosvetového ročného obratu.
Regulácia AI: Inovácia vs. brzda
Zavedenie AI Aktu v Európe vyvoláva zmiešané reakcie. Niektorí ho vidia ako brzdu inovácií, ktorý môže postaviť európske firmy do nevýhodnej pozície voči globálnej konkurencii. Iní argumentujú, že jasné pravidlá dokážu práve naopak podporiť inovácie tým, že vytvoria prostredie dôvery a právnej istoty. Je faktom, že vo výsledku to môže znamenať dodatočné náklady na compliance, ale zároveň viesť k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v AI technológie.
Ako uvádza štúdia spoločnosti Deloitte, jednou z hlavných výziev pri používaní tejto technológie je práve „zabezpečenie etického a zodpovedného využívania AI“. S týmto názorom korešpondujú aj výsledky ankety portálu Žive.sk, kde sú medzi expertmi najväčšie obavy spojené s AI práve ohľadom zneužitia na manipuláciu verejnej mienky a možné bezpečnostné riziká. Na druhej strane, experti vidiaveľký potenciál umelej inteligencie v zvýšení efektivity v rôznych odvetviach, pokroku či už v medicíne a možnostiach personalizovaného vzdelávania.
Európska únia aktom o umelej inteligencii prináša vôbec prvý komplexný zákon o AI na svete. Táto regulácia so sebou prináša niekoľko otázok v súvislosti možného spomalenia inovácii v regiónoch v porovnaní napríklad s Čínou, Amerikou a iných krajín. Zdroj obrázka: Bing Copilot.
Európsky akt o umelej inteligencii môže mať významný vplyv aj na globálny vývoj týchto technológii. Podobne ako v prípade GDPR, kde sa európska regulácia stala globálnym štandardom pre ochranu osobných údajov, aj táto regulácia AI môže ovplyvniť prístup k vývoju a nasadzovaniu týchto systémov po celom svete. Jedno je totiž isté – umelá inteligencia je tu a bude hrať čoraz väčšiu úlohu v životoch ľudí a firiem.
Marketing v ére AI: Kvantita na úkor kvality?
Personalizované reklamy, prediktívna analýza správania zákazníkov, chatboty pre zákaznícky servis, sú len niekoľkými príkladmi, ako gen AI transformuje marketingové stratégie. Netreba zabúdať na generovanie obsahu, či už vo forme rozsiahlych článkov, textov na sociálne siete alebo realistických obrázkov a videí. V priebehu krátkej doby sa nástroje ako ChatGPT, Claude, Midjourney, Leonardo.AI a mnoho ďalších, stali bežnou súčasťou vytvárania obsahu. Európsky akt o umelej inteligencii sa preto z časti venuje aj tejto oblasti. Napríklad text, obrázok alebo video vytvorený pomocou AI a s cieľom informovať recipientov vo verejnom záujme, sa po novom bude musieť označiť ako umelo vytvorený.
Aké miesto má gen AI v ére umelej inteligencie?
Generatívna umelá inteligencia (gen AI) je podskupina AI zameraná na vytváranie nového obsahu. Využíva pokročilé algoritmy strojového učenia, najmä hlboké neurónové siete, na generovanie textu, obrazov, hudby či iných dát.
V rámci tejto technológie má gen AI významné miesto, keďže posúva hranice toho, čo stroje dokážu tvoriť. Líši sa od tradičných systémov, ktoré sa zameriavajú na analýzu a rozhodovanie.
Medzi ďalšie typy umelej inteligencie patria:
- Strojové učenie – učí sa z dát bez explicitného programovania
- Počítačové videnie – analyzuje a interpretuje vizuálne informácie
- Spracovanie prirodzeného jazyka – pracuje s ľudskou rečou
- Expertné systémy – simulujú rozhodovanie ľudských expertov
Gen AI má široké využitie od umeleckej tvorby po vedecký výskum, no prináša aj etické otázky ohľadom autorstva a potenciálneho zneužitia.
S veľkou mocou totiž prichádza aj veľká zodpovednosť. Podľa štúdie spoločnosti Bynder, až 50% spotrebiteľov dokáže rozpoznať obsah generovaný umelou inteligenciou. To ukazuje, že spotrebitelia sú čoraz vnímavejší voči týmto technológiám, zároveň to vyvoláva otázky o autenticite a dôvere v online prostredí.
V marketingovej agentúre NP Digital dokonca skúsili priamo v praxi, ako sa bude dariť článkom vygenerovaným umelou inteligenciou v porovnaní s článkami písanými ľuďmi. Výsledok? V priebehu piatich mesiacov mal obsah vytvorený ľuďmi v priemere až 5,44 násobne vyššiu návštevnosť, ako ten vyrobený “strojom”. Dokonca porovnali strávený čas v pomere s dosiahnutou návštevnosťou a aj v tomto prípade zvíťazil ľudský prístup.
Podľa štúdie Bynder až polovica recipientov dokáže spozorovať, či ide o obsah vytvorený umelou inteligenciou. Výsledky ukazujú, že 52 % z nich stráca záujem, pokiaľ ide o dielo generované AI. Zdroj obrázka: Shutterstock.
Recipienti si potrpia na autentický obsah, ktorý vzniká na základe odbornej ľudskej práce. Netreba sa však báť siahnuť po nových nástrojoch a využiť ich vo svoj prospech, či už zefektívnením procesu generovania obsahu alebo pri hľadaní inšpirácie. V PR agentúre GreenTalk si práve preto zakladáme na kombinácii technologických inovácii s ľudskou odbornosťou, tvorivosťou a citom. Najmä zložitejšie témy si vyžadujú poctivú redaktorskú prácu, aby sa publiku dostali relevantné správy v zrozumiteľnej forme.
Z našej praxe vám ponúkame 5 rýchlych rád, ktoré vám pomôžu pri práci s AI a generovaní obsahu:
- Jasný prompt: Formulujte svoje požiadavky presne a detailne. Využite už overené prompty na internete a prispôsobte si ich podľa svojich potrieb. Čím konkrétnejší budete, tým lepšie výsledky dostanete.
Rada z praxe: Ak využívate ChatGPT, stiahnite si rozšírenie do prehliadača AIPRM, ktoré ponúka množstvo užitočných promptov, ktoré vám pomôžu bližšie dosiahnuť požadovaný výsledok. - Trpezlivosť a otvorenosť: Nebojte sa výsledok upravovať a žiadať o zmeny. Často potrebujete niekoľko pokusov na dosiahnutie požadovaného výstupu.
Rada z praxe: Ak sa neviete s chatbotom zosúladiť, skúste ho viac nasmerovať. Ponúknite mu vaše staré texty pre inšpiráciu a nacítenie vášho štýlu alebo mu skopírujte obsah, ktorý približne očakávate. - Kontrola faktov: AI môže občas generovať nepresné informácie. Vždy si overujte fakty a dáta z dôveryhodných zdrojov.
Rada z praxe: Dajte si pozor najmä na čísla a nosné fakty, na ktorých text stojí. Čím viac zdrojov AI poskytnete, tým je väčšia šanca, že si nebude informácie vymýšľať. - Zachovanie ľudského”dotyku”: Používajte AI ako nástroj, nie ako náhradu. Technológia vám poskytne základ a vašou úlohou je doňho pridať svoju kreativitu, vykonať úpravy textu alebo ho doplniť.
Rada z praxe: Pri vygenerovaní textu neodporúčame obsah len skopírovať, prilepiť a následne publikovať. Upravte si vety, štruktúry, pridajte zaujímavé informácie a dáta, aktualizujte ho. - Etické používanie: Rešpektujte autorské práva a buďte transparentní v použití AI pri tvorbe obsahu, ak je to relevantné
Rada z praxe: Ak sa rozhodnete použiť obrázok vygenerovaný systémom umelej inteligencie alebo predsa len skopírujete obsah bez väčších úprav, nezabudnite na to upozorniť svoje publikum. Netransparentnosť sa nemusí vyplatiť.
Treba si uvedomiť, že umelá inteligencia nemá cieľ nahradiť ľudí alebo ich zbaviť práce. Aj keď čísla portálu searchlogistics.com hovoria, že AI od roku 2020 eliminovala až 1,8 milióna pracovných pozícii. Faktom zostáva, že za tú istú dobu vytvorila 2,3 milióna nových, čo podčiarkuje významnú úlohu ľudskej sily pri práci s technológiami.
Hľadáte profesionálnu PR agentúru, ktorá vám dokáže nastaviť korektnú a autentickú komunikáciu? Ozvite sa nám a my vám pomôžeme ušiť komunikačnú stratégiu na mieru vášho biznisu.
