Navyše, pri recyklácii je dôležitá aj dostupnosť zodpovedajúcej infraštruktúry k zabezpečeniu obehovosti materiálov. “Rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku. Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá,” upozornila pre odpady-portal.sk Beáta Kastlerová zo spoločnosti REcobal.

Na uvedenom príklade s recykláciou vidno, že redukcia “udržateľného nakladania s výrobkom” iba na jeho “recyklovateľnosť”, je problematická. Ekomodulácia prináša do témy holistický pohľad a zároveň upriamuje našu pozornosť na dôležitý aspekt LCA (Life Cycle Assessment). Ten zahŕňa všetky environmentálne dopady výrobku. Od výroby, cez používanie až po jeho likvidáciu.

Možností ako pristúpiť k nastaveniu ekomodulácie je mnoho, aj preto nie je jednoduché pre členské štáty EÚ ich uviesť do praxe. Hlavne, keď záväzná metodika a usmernenie z Európskej komisie chýba. Národné vlády tak k implementácii pristupujú individuálne. Bude zaujímavé sledovať ako sa rôznorodé prístupy prejavia na spoločnom európskom trhu. Praktické dopady ekomodulácie je potrebné priebežne vyhodnocovať a na základe príkladov dobrej praxe ju v budúcnosti upravovať.